úryvky / Eckhart Tolle - Jednota všetkého živého

„Zmena neprebieha len v našich mysliach a myšlienkach, ale na oveľa hlbšej úrovni. Jadro nového vedomia spočíva v transcendencii myšlienok. Čiže v tom, aby sme v sebe znovu objavili schopnosť povzniesť sa nad bežný spôsob myslenia a uvedomili si tú nesmiernu dimenziu, ktorá presahuje akúkoľvek myšlienku.“

„Prvotnou príčinou nikdy nie je situácia ako taká, ale to, čo si o nej myslíte.Uvedomujte si svoje myšlienky. Oddeľujte ich od situácie, ktorá je vždy neutrálna, taká, aká je. Prestaňte sa stotožňovať s myšlienkami a emóciami a radšej sa staňte vedomím, ktoré je za nimi.“

„Keby ste chceli vypátrať príčinu každej udalosti, museli by ste sa vrátiť na počiatok stvorenia. Kozmos nie je chaotický. Samotné slovo cosmos znamená poriadok. Nie je to však taký poriadok, ktorý by ľudská myseľ vedela niekedy pochopiť; môže ho len občas zahliadnuť. Skrytú harmóniu, posvätnosť a vyšší poriadok uvidíme len vtedy, keď zostaneme pohrúžení v sebe bez toho, aby sme sa dali vyrušovať  hlukom myšlienok.“

„Viete oddeliť myslenie od vnímania?  Viete sa dívať bez toho, aby ste počúvali komentáre, konklúzie, porovnávania a dohady, ktorými vás bombarduje hlas vo vašej hlave? Keď vnímame bez toho, aby sme interpretovali a pomenúvali, čiže bez toho, aby sme k vnemom pridávali svoje myšlienky, pocítime, že zdanlivo osamotené veci sú v skrytosti prepojené. Vedomie je v pozadí, kým v popredí je hlas, ten, kto myslí. Takto sa môžete oslobodiť spod jarma ega, čiže spod jarma nepozorovanej mysle.“

„Žiadna myšlienka nemôže postihnúť nesmiernosť celku. Realita je jednotný celok, no pre myšlienky ju vnímame útržkovito. A z toho vznikajú také základné nedorozumenia, ako napríklad predstava, že veci a udalosti jestvujú oddelene alebo že toto je príčinou tamtoho. Každá myšlienka ponúka pohľad a každý pohľad, už len zo svojej podstaty, predstavuje obmedzenie, čo v konečnom dôsledku znamená, že nemôže byť pravdivý a už vôbec nie absolútne platný. Len celok je pravdivý, no ten nemožno vyjadriť slovom ani myšlienkou. Ak sa však na veci pozrieme spoza hraníc myšlienok, čiže z hľadiska nepochopiteľného pre ľudskú myseľ, zistíme, že všetko, čo sa deje, sa deje len v prítomnosti. Všetko to, čo bolo a čo ešte len bude, jestvuje teraz, mimo času, ktorý je iba mentálnou konštrukciou.“

„Je vôbec možné zbaviť sa presvedčenia, že by ste mali alebo potrebovali vedieť, kto ste ?  Inak povedané, môžete prestať vnímať pojmové definície ako niečo, prostredníctvom čoho pociťujete svoje ja ?  Dokážete prestať hľadať svoju identitu v myšlienkach? Čím väčšmi budujete svoju identitu z myšlienok, tým väčšmi sa oddeľujete od duchovnej dimenzie, ktorá je vo vás.“

„Šťastie je vždy prchavé, no nezávislosť od šťastia môžete dosiahnuť už teraz. A to tým, že prijmete to, čo je.“

„Všetko, čo je, alebo čo sa práve deje, je len forma, prostredníctvom ktorej sa prejavuje Prítomnosť.“

„Pokiaľ budete formám  - ktoré vlastne tvoria svet neustále vnútorne vzdorovať,  stanú sa z nich neprekonateľné prekážky,  ktoré vám zabránia v tom,  aby ste boli samými sebou aj bez foriem, čiže vás oddelia od jediného Života. Pokiaľ ste schopní formám Prítomnosti vnútorne povedať „áno", z foriem sa stanú priechody do neviditeľnej dimenzie. Potom rozdiel medzi týmto svetom a Bohom zmizne.“

„Vo chvíli, keď vás zachvátia úzkosť a stres, znamená to, že vás ovládol vonkajší cieľ a vy ste stratili zo zreteľa svoj vnútorný cieľ. Zabudli ste, že prvoradý je stav vášho vedomia a všetko ostatné je druhoradé.“

„Najdôležitejším a najzákladnejším vzťahom vášho života je vzťah k Prítomnosti, presnejšie k formám, prostredníctvom ktorých sa Prítomnosť prejavuje, čiže k tomu, čo práve je alebo čo sa práve deje. Ak je váš vzťah k Prítomnosti nefunkčný, táto dysfunkcia sa prejaví vo všetkých vašich vzťahoch a situáciách, v ktorých sa ocitnete. Ego by sa dalo jednoducho definovať takto: je to dysfunkčný vzťah k prítomnej chvíli. O tom, aký vzťah chcete mať k prítomnému okamihu, môžete rozhodnúť teraz. Jediné rozhodnutie zmení celú vašu realitu. Lenže toto rozhodnutie musíte robiť znovu a znovu a znovu - až kým sa takýto spôsob života nestane pre vás úplne prirodzeným.“

„Tým, že zo svojho vedomia eliminujete čas, súčasne eliminujete aj silu svojho ega. To je pravé duchovné cvičenie.“

„To, o čom hovoríme, je odstránenie psychologického času, ktorým sa egoická myseľ neprestajne zapodieva, keď sa zameriava na minulosť a budúcnosť, pričom nejaví ani najmenšiu ochotu zosúladiť sa so životom, s nevyhnutným súcnom prítomnej chvíle.“

„Čas je horizontálny rozmer života, povrchová vrstva reality. Jestvuje však aj vertikálna dimenzia, hĺbka, ku ktorej preniknete len bránou prítomného okamihu.Vedomie je sila,  ktorá je obsiahnutá v prítomnom okamihu. Preto ju nazývame Prítomnosťou.“

„Zakaždým existuje len tento jeden jediný krok. Mali by ste mu venovať plnú pozornosť. To však nebude znamenať, že neviete, kam kráčate: znamená to len toľko, že tento krok je prvoradý a cieľ len druhoradý. A to, čo vás stretne v cieli vašej cesty, bude závisieť od kvality tohto jedného kroku. Inak povedané: to, čo pre vás chystá budúcnosť, sa odvíja od súčasného stavu vášho vedomia.“

„Vďaka prítomnému okamihu sa viete spojiť so samotným životom, ktorému sa tradične hovorí „Boh". Ak sa od neho odvrátite, stiahne sa z vášho života a jediné, čo vám zostane, bude len predstava o Bohu, v ktorú jedni veria, kým iní ju popierajú. Ešte aj viera v Boha je len úbohá náhrada, ktorá sotva umožňuje pocítiť živú realitu Boha prejavujúceho sa v každom okamihu vášho života.“

„Ak raz prijmete pominuteľnosť všetkých vecí a nevyhnutnosť zmien, môžete si užívať radosti života, kým trvajú, a nebáť sa toho, čo prinesie budúcnosť. Keď na ničom nelipnete, môžete sa na udalosti svojho života dívať z nadhľadu a neuviaznete v nich.“

„Som vedomie, ktoré si uvedomuje svoju pripútanosť." Takto sa začína transformácia vedomia.

„Keď rozjímate o nesmiernosti vesmírnych priestorov, alebo keď sa ponoríte do ticha počas skorých ranných hodín pred východom slnka, zarezonuje vo vás niečo povedomé. Tú nesmiernu hĺbku vnímate ako svoju a zrazu viete, že ten vzácny pokoj, v ktorom niet nijakých foriem, je oveľa bližší vašej podstate než to, čo tvorí obsah vášho života.“

„Vesmír má dvojakú povahu,  pretože ho tvoria veci a priestor - predmety a prázdno a vy ste takí istí. Tak ako priestor umožňuje všetkým veciam, aby existovali, tak ako by bez ticha nemohol existovať ani zvuk, ani vy by ste nemohli existovať bez životodarnej dimenzie, v ktorej niet žiadnych foriem a ktorá je esenciou toho, kto ste.“

„Kolektívna choroba ľudstva spočíva v tom, že ľudia sa priveľmi pohrúžili do diania, ktoré ich obklopuje, a žijú zhypnotizovaní svetom premenlivých foriem. Obsah života ich pohlcuje natoľko, že zabudli na esenciu, ktorá presahuje obsah, formu i myšlienku. Stravuje ich plynutie času, a preto zabudli na to, že ich pravým domovom je večnosť, domovom, odkiaľ prišli a kam sa raz vrátia. Večnosť je vaša živá podstata.“

„Kvety nám svojou krásou pripomínajú inú krásu - tú, ktorá je súčasťou nášho vnútorného bytia, krásu našej pravej prirodzenosti.“

„Najsilnejším a najúspešnejším ste vtedy,  keď ste sami sebou. Ste Bytie, ktoré sa nachádza za vašou ľudskou podobou, skôr pole nepodmienených možností než niečo pevne definovateľné. Prestaňte teda samých seba neustále definovať - či už sami pred sebou alebo pred ostatnými. Nezomriete, nebojte sa. Práveže začnete žiť. A nelámte si hlavu tým, ako vás definujú ostatní. Tým, že vás nejako definujú, obmedzujú len seba - je to ich problém. Vždy, keď sa s niekým stretnete, usilujte sa k nemu nepristupovať z pozície svojej roly či funkcie, ale ako pole vedomej Prítomnosti.“

„Keď myslíte, cítite, vnímate alebo prežívate niečo, vedomie sa vtelí do formy. Reinkarnuje sa do myšlienky, pocitu, zmyslového vnemu, zážitku. Cyklus znovuzrodení, z ktorého sa budhisti snažia uniknúť, sa neprestajne opakuje a vystúpiť z neho sa dá len v tejto chvíli - vďaka sile Prítomnosti. Ak prijmete formu, ktorú na seba berie Prítomnosť, dostanete sa do súladu s priestorom, čiže s podstatou Prítomnosti. Vytvorí sa vo vás vnútorný vesmír. Keď sa budete riadiť ním, a nie formami, získate jasnozrivosť a nastolíte tak vo svojom živote rovnováhu.“

„Radosť z Bytia, ktorá je jediným skutočným šťastím, vám neposkytne žiadna forma, žiaden majetok, úspech, osoba či udalosť - skrátka, nič z toho, čo sa deje. Radosť k nám nemôže nikdy prísť. Pretože je v nás a vyžaruje z nášho vnútra, z dimenzie, v ktorej niet žiadnych foriem, zo samotného vedomia, je v jednote s nami.“

„Keď ste prebudení, už sa nestrácate v myšlienkach, ale vnímate seba ako vedomie, ktoré tvorí pozadie vášho myslenia. Myslenie prestáva byť samoúčelnou, autonómnou aktivitou, ktorá ovláda vás i celý váš život. Namiesto myslenia začne vo vašom živote dominovať uvedomovanie. Myslenie začne slúžiť procesu uvedomovania - vedomému kontaktu s univerzálnou inteligenciou. Toto vedomie zbavené myšlienok možno označiť aj slovom Prítomnosť.“

„Aký je vzťah medzi uvedomením a myslením? Uvedomenie je priestor, v ktorom myšlienky existujú,  keď si ten priestor uvedomí sám seba.“ 

„Vaším vnútorným cieľom je prebudiť sa. Nejde o nič viac. Tento cieľ vás spája s ostatnými obyvateľmi tejto planéty - pretože to je účel existencie ľudstva. Vnútorný účel vášho života je esenciálnou súčasťou zmyslu celku, vesmíru a jeho vznikajúcej inteligencie. Účel vášho života, ktorý žijete navonok, sa v priebehu času môže meniť. Každý človek má iný cieľ. Na to, aby ste mohli naplniť zmysel vášho vonkajšieho života, musíte najprv nájsť jeho vnútorný cieľ a zosúladiť s ním svoj život. V tom spočíva základ skutočného úspechu.“

„Zmysel utrpenia je vznešený  - rozvoj vedomia a spálenie ega. V utrpení sa totiž rodí transmutácia. Oheň utrpenia sa mení na svetlo čistého vedomia.“

„Ak celá táto egoická dráma má nejaký zmysel, tak len nepriamy, ktorý spočíva v tom, že na tejto planéte sa rodí stále viac utrpenia a utrpenie - hoci ho spôsobuje ego - vedie k zničeniu ega. Je to oheň, v ktorom ego spaľuje samo seba.“

„Oslobodiť sa od ega nie je vôbec náročné; vlastne je to celkom jednoduché. Úplne stačí, ak si budete uvedomovať svoje myšlienky a emócie také, aké v skutočnosti sú.Čiže nemusíte „robiť" niečo, len sa bdelo „prizerať". Z tohto hľadiska naozaj platí, že nemôžete „urobiť" nič pre to, aby ste sa zbavili svojho ega. Vo chvíli, keď vo vás nastane onen posun od myslenia k uvedomovaniu, začne vo vašom živote pôsobiť inteligencia, ktorá ďaleko presahuje bystrosť ega.“

„Dobrý človek sa z vás nestane tak, že sa budete snažiť byť dobrý. Ale tak, že objavíte dobro, ktoré vo vás už je, a umožníte mu, aby sa prejavilo.“

„Zenová múdrosť hovorí: „Nehľadaj pravdu. Iba prestaň lipnúť na svojich názoroch." Čo to znamená? Prestaňte sa stotožňovať so svojou mysľou. To, čím ste bez svojich predstáv, sa potom ukáže aj samo.“

„Ak sa chcete duchovne prebudiť, musíte si najprv uvedomiť to, čo je vo vás neprebudené, čiže vaše ego a všetky jeho spôsoby, ktorými sa prejavuje. Keď rozpoznáte to, čo je vo vás nevedomé, uvedomíte si aj to, čo toto poznanie umožnilo, čiže sa prebudíte. Nemôžete bojovať proti egu a zvíťaziť nad ním práve tak ako nemôžete bojovať ani proti tme. To, čo potrebujete, je svetlo vedomia.  Vy ste to svetlo.“

„V blízkosti smrti sa celá predstava o vlastníctve stáva bezvýznamnou. V posledných okamihoch svojho života si ľudia uvedomia, že hoci sa celý život snažili zdokonaľovať svoje ja, v skutočnosti hľadali Bytie, ktoré tu však neprestajne bolo, no nevideli ho len preto, lebo sa stotožňovali s rôznymi vecami, čiže s predstavami svojej mysle. Ľudia novej zeme budú k starobe pristupovať s úctou a budú si ju vysoko vážiť ako obdobie rozkvitajúceho vedomia.“

„Keď sa bude vaše vedomie zvyšovať a váš život už nebude riadiť ego, nebudete musieť čakať na nejakú osobnú tragédiu či na to, aby sa vám v starobe svet postupne scvrkol a nakoniec skolaboval, vďaka čomu by ste konečne objavili vnútorný zmysel vášho života. Na našej planéte sa objavuje nový druh vedomia, a tak čoraz menej ľudí potrebuje životné otrasy na to, aby duchovne precitli. Dobrovoľne prijímajú prebudenie už v období, keď sa ich život ešte len rozvíja. A keď ich už v danom životnom cykle ego neovláda, môže vďaka vonkajším prejavom - ako sú myšlienky, slová, tvorivé činy - prenikať do sveta duchovná dimenzia s takou silou, ako sa to deje vo fáze návratu. Je to dimenzia ticha, Bytia a rozpadu foriem.“

„Milovať znamená rozpoznať seba v tom druhom. V takých chvíľach sa ukáže, že„odlišnosť" druhých  je len ilúzia, ktorá patrí iba do ríše ľudí a foriem. Keď niekto pochopí vašu pravú podstatu, Bytie sa opäť raz prejaví v plnšej miere. Len láska môže vykúpiť svet.“

„Keď vedomie nie je úplne zahltené myšlienkami, nejaká jeho časť zostáva v nepodmienenom a bezforemnom, pôvodnom stave. To je vnútorný priestor. Slovo „vedomie" naznačuje nielen to, že si uvedomujete veci (objekty), ale aj to, že si uvedomujete, že si niečo uvedomujete. Vo chvíli, keď sa úplne prestanete identifikovať s formami, vaše vedomie - teda vaše skutočné ja - sa vyslobodí z väzenia foriem. Táto sloboda znamená vlastne vznik vnútorného priestoru.“

„Uvedomujte si,  že dýchanie odvádza pozornosť od myšlienok  a vytvára priestor.Jeden vedomý nádych a výdych stačí na to, aby sa vytvoril priestor tam, kde prv nepretržite prúdil myšlienky. Jediný vedomý nádych a výdych (dva alebo tri by boli ešte lepšie), zopakovaný v priebehu dňa niekoľkokrát, je najlepší spôsob, ako vniesť do svojho života viac priestoru.“

„Váš život má vnútorný i vonkajší cieľ. Vnútorný cieľ sa týka Bytia a je prvotný. Vonkajší cieľ života sa týka vašej činnosti a je druhoradý. Činy, hoci sú nevyhnutné, vo vonkajšej realite sú len druhoradým faktorom. V procese tvorby je prvoradým faktorom vedomie.“

„Nezáleží na tom, akí sme aktívni a koľko úsilia vyvíjame: to, aký je náš svet, závisí v prvom rade od stavu nášho vedomia. Ak sa nezmeníme vnútorne, nebudeme vedieť zmeniť ani to, čo je vonku. Budeme len znovu a znovu vytvárať modifikované verzie toho istého sveta - sveta, ktorý je len vonkajším odrazom nášho ega.“

„Ak raz zažijete záblesk uvedomenia či Prítomnosti, váš zážitok bude priamy. Už to nebude len pojem vo vašej mysli. Potom si už budete môcť vedome vybrať, či chcete byť prítomní alebo radšej zotrvať ponorení v prúde zbytočných myšlienok. Môžete si do svojho života pozvať Prítomnosť, inak povedané vytvoriť si priestor. K milosrdenstvu duchovného prebudenia však patrí aj zodpovednosť. Buď budete aj naďalej žiť ako doposiaľ a správať sa, ako keby sa vôbec nič nebolo stalo, alebo pochopíte význam duchovného prebudenia a uznáte, že uvedomenie je tá najdôležitejšia vec, ktorá sa vám mohla prihodiť.“

„Osvietené konanie znamená zosúladenie vášho vonkajšieho cieľa (toho, čo robíte) s vnútorným cieľom (so stavom duchovného prebudenia). Osvietené činy vás spoja s vonkajším účelom vesmíru. A skrze vás bude potom vedomie prenikať do tohto sveta. Bude prítomné v každej vašej činnosti a bude vás viesť a posilňovať. Ak sa nejakej činnosti nevenujete s odovzdaním, radosťou a nadšením, čoskoro zistíte, že spôsobujete utrpenie - sebe aj druhým. Ak sa však nijako neviete tešiť z toho, čo práve robíte, alebo to neviete akceptovať, prestaňte sa tej činnosti venovať. Inak nebudete schopní niesť zodpovednosť za jedinú vec, za ktorú ste zodpovední a na ktorej skutočne záleží: za stav vášho vedomia. Radosť budete mať z každej činnosti, pri ktorej budete plne prítomní a ktorá nebude len prostriedkom na dosiahnutie nejakého cieľa. Vaša radosť nepochádza z toho, čo robíte, ale z hlbokého pocitu živosti, ktorý preniká do vašej práce. Tá živosť je totožná s vašou podstatou. Keď teda niečo robíte s radosťou, prežívate vlastne radosť z Bytia v jeho dynamickom aspekte.“

„Pocit radosti vás spojí s energiou celého stvorenia. Máte pocit, že žijete nezmyselným životom, alebo že ste vyčerpaní a vystresovaní, je to preto, lebo ste ešte do svojho života nevniesli dimenziu vedomia. Vaším hlavným cieľom ešte nie je to, aby ste si uvedomovali svoje konanie. Dnes už vieme, že so stresom sa do tela vylučujú jedovaté látky a že stres spôsobuje srdcové ochorenia a rakovinu. Nadšenie sa však odlišuje od stresu tým,  že vzniká z energie s vysokou frekvenciou,  ktorá rezonuje s tvorivou silou vesmíru.  Zrejme preto americký filozof Ralph Waldo Emerson  povedal: „Bez nadšenia nikdy nevzniklo nič významné." Hoci nadšenie si uvedomuje, kam smeruje, zostáva v hlbokej jednote s prítomnou chvíľou, zdrojom svojej živosti, radosti a sily. Keď ste nadšení, netúžite po ničom, pretože vám nič nechýba. Vaše nadšenie je v súlade so životom a nech by už bola vaša činnosť akokoľvek plná nadšenia, nebudete sa v nej strácať. Pretože aj uprostred horúčkovitej činorodosti sa budete vedieť vrátiť do svojho stredu, na to pokojné a nesmierne živé miesto, do zdroja, z ktorého všetko pochádza a ktorého sa predsa nič nedotýka.“

„Iba Prítomnosť vás môže oslobodiť od ega a prítomní môžete byť len Teraz, a nie včera alebo zajtra. Iba Prítomnosť vás môže zbaviť ťarchy minulosti a zmeniť stav vášho vedomia.“

„Buďte bdelí. Ak vo vás pracuje uvedomenie, rozpoznáte, že hlas vo vašej hlave je len dávna myšlienka podmienená minulosťou a že už nemusíte uveriť všetkému, čo sa vám preženie hlavou. Sú to staré myšlienky, nič viac. Vedomie znamená Prítomnosť a len Prítomnosť je schopná rozpustiť vašu nevedomú minulosť.“

„Ak chcete skončiť utrpenie, ktoré sužuje ľudstvo už tisícročia, musíte začať od seba. Musíte prevziať zodpovednosť za svoj duševný stav v každom jednom okamihu svojho života. Uvedomovanie si vlastných myšlienok, emócií a reakcií vedie k tomu, že sa s nimi prestanete stotožňovať. Nemýľte si to však s ich potláčaním. Keď si priznáte myšlienky, emócie a reakcie, ešte v tom okamihu sa s nimi automaticky prestanete stotožňovať. Dôjde k posunu vo vnímaní seba: prv ste plne splývali so svojimi myšlienkami, emóciami a reakciami; teraz ste však vedomie, vedomá prítomnosť, ktorá sa prchavým duševným stavom iba prizerá.“

„Emócie, ba i myšlienky  sa stávajú vďaka vedomiu odosobnenými.  Pretože rozpoznávate ich neosobnú povahu.  Niet v nich už falošného ja. Sú to už iba ľudské emócie, ľudské myšlienky. Celá vaša osobná história, ktorá je v konečnom dôsledku iba príbeh, kôpka myšlienok a emócií, nadobúda druhoradý význam a už nezaberá prvý plán vášho vedomia. Už neformuje vaše vnímanie vlastnej totožnosti. Už ste sa stali svetlom Prítomnosti, vedomím, ktoré myšlienkam a emóciám nielen predchádza, ale je aj hlbšie.“

„Negatívnosť totiž nie je inteligentná.  Pretože pochádza z ega. Keď vás zachvátia negatívne pocity, znamená to, že je vo vás niečo, čo túži po negatívnosti, niečo, čo ju vníma ako potešenie, alebo aspoň verí, že vďaka nej získate to, po čom bažíte. Ak ste si schopní uprostred nejakej negatívnej nálady uvedomiť, že si spôsobujete utrpenie, prekonáte tak obmedzenia egoických duševných stavov a reakcií. Vďaka uvedomeniu sa otvárajú nekonečné možnosti - ďalšie, oveľa inteligentnejšie spôsoby, ako sa s danou situáciou vyrovnať. Potom sa už pocitov nešťastia budete vedieť zbaviť kedykoľvek, keď rozpoznáte, ako hlúpo ste reagovali.“

„Čím viac minulosti vo vzťahu s partnerom zdieľate,  tým viac musíte byť prítomní, inak budete musieť  svoju minulosť znova a znova prežívať. Rýdzi, nefalšovaný vzťah je taký, v ktorom nedominuje ego aj s jeho neustálym vytváraním predstáv a sebapotvrdzovaním. V pravom vzťahu vládne otvorená a bdelá pozornosť voči tomu druhému, zbavená akéhokoľvek očakávania. Táto bdelá pozornosť je vlastne Prítomnosť, ktorá je nevyhnutným predpokladom každého autentického vzťahu.“

„Väčšina ľudí si všíma len vonkajšie formy a vnútornú podstatu si vôbec neuvedomuje. A presne takto si neuvedomujú ani vlastnú podstatu a stotožňujú so svojou fyzickou a psychologickou formou. Keď sa raz vo vašom vnímaní začne prejavovať určitý stupeň Prítomnosti, pokoja a bdelej pozornosti,  pocítite božskú podstatu života, spoločné vedomie či ducha,  ktorý prebýva v každom jednom tvorovi, v každej živej forme, a spoznáte, že tvorí jednotu aj s vašou podstatou.“

„Zrodenie sa poľa vedomosti v medziľudskej komunikácii je tým najpodstatnejším faktorom vo vzťahoch na novej zemi.“

„Zlo na tejto planéte má len jediného pôvodcu:  ľudské nevedomie.“

„Keď ste prítomní,  keď je vaša pozornosť plne ponorená v prítomnej chvíli, Prítomnosť bude vami prenikať  a vašu činnosť pretransformuje. Posilní ju a obohatí kvalitou. Prítomní ste vtedy, keď sa niečomu venujete bez ohľadu na to, či niečo získate (peniaze, prestíž, pocit víťazstva), a máte radosť z práce ako takej, uvedomujete si ju a napĺňa vás. A, samozrejme, nemôžete byť prítomní, ak sa najprv nespriatelíte s prítomnou chvíľou. To je základ efektívnej činnosti nepoškodenej negatívnymi pocitmi.“

„Radosť z Bytia,  to je radosť z vedomého bytia.“

„Vedomie je už vedomé. Je tým, čo je neprejavené a večné. Vesmír sa však stáva vedomým postupne. Samotné vedomie je bezčasové,  a preto ani neprechádza nijakou evolúciou. Nikdy sa nezrodilo a nikdy ani nezanikne. Keď sa vedomie prejavuje vo vesmíre, znamená to, že podlieha času a môže sa vyvíjať. Nie je v možnostiach ľudskej mysle príčinu tohto procesu pochopiť. Môžeme ho však uzrieť v sebe a stať sa jeho vedomými účastníkmi. Vedomie je inteligencia,  organizačný princíp v pozadí vznikajúcich foriem. Vedomie vytvára formy už milióny rokov, aby sa mohlo vďaka nim prejavovať vo viditeľnom svete. Hoci neviditeľná ríša číreho vedomia predstavuje ďalšiu dimenziu, od tejto dimenzie nie je oddelená.Dimenzia foriem a dimenzia bez foriem  sa navzájom prelínajú. To, čo je neviditeľné a neprejavené, preniká do tejto dimenzie ako vedomie, vnútorný priestor, Prítomnosť. Ako sa to deje ?  Prostredníctvom ľudskej formy, ktorá si už začína uvedomovať samu seba a napĺňa tak svoje poslanie.“

„Ľudský mozog je vysoko diferencovaná forma, prostredníctvom ktorej vedomie vstupuje do tejto dimenzie. Skladá sa z približne sto miliónov nervových buniek (neurónov). Rovnaký počet hviezd obsahuje aj naša galaxia, ktorú by sme mohli vnímať ako nejaký makrokozmický mozog. Mozog nevytvára vedomie, ale vedomie stvorilo mozog - najzložitejšiu hmotnú formu na Zemi - aby sa mohlo prejaviť. Keď sa mozog poškodí, neznamená to, že prídete o vedomie. Ide len o to, že vedomie ho už nemôže používať na to, aby vstupovalo do tejto dimenzie. Vedomie nemôžete stratiť, pretože je podstatou toho, čím ste. Aj keď vedomie nemôžete poznať, môžete si ho prostredníctvom seba uvedomovať. Môžete ho vnímať priamo, v každej situácii, bez ohľadu na to, kde sa nachádzate.“

„Keď som duchovne uvedomelý, jasne vidím, že to, čo vnímam, prežívam, myslím alebo cítim, vôbec nie je tým, čím som, pretože sa neviem nájsť v tom,  čo je pominuteľné. To, čo pretrváva, je svetlo vedomia, v ktorom vnemy, zážitky, myšlienky a pocity prichádzajú a odchádzajú. Keď to už raz viem, v mojom živote sa môže diať čokoľvek, nebude to už mať pre mňa absolútny, len relatívny význam. Budem si to síce vážiť, no nebudem to brať vážne, nebudem to vnímať ako bremeno.“

„Jediná vec, na ktorej skutočne záleží, je táto:  som vždy schopný vnímať v pozadí svojho života podstatu Bytia, to, že Som?   Presnejšie: viem precítiť to svoje Som ako Som, ktoré je v prítomnom okamihu ? Alebo sa strácam v udalostiach, vo svojej mysli a vo svete, ktorý ma obklopuje? Keď formy okolo vás prestanú existovať alebo sa ocitnete v blízkosti smrti, vaše vnímanie Bytia, toho, že Som, prestane byť opantané formami: Duch sa vyslobodí z väzenia hmoty.“

„Chcel by som poznať Božiu myseľ," povedal raz Einstein a dodal: „Všetko ostatné sú len detaily." Čo je Božia myseľ ?  Vedomie. Čo znamená poznať myseľ Boha ? Byť uvedomelý. A čo sú tie detaily ?  Vonkajší zmysel života a všetko to, čo sa deje na povrchu.“

„Hovorí sa, že „ticho je reč Boha a všetko ostatné je len zlý preklad". Ticho je skutočne len iné pomenovanie priestoru.“

„Ak nestotožňujete telo s tým, čím ste v čase, keď telo stratí svoju krásu a vitalitu alebo svoje schopnosti,  nebude to mať žiaden dosah na to, ako chápete svoju hodnotu a identitu. Vlastne keď telo začne slabnúť, oveľa ľahšie môže cez ustupujúcu formu presvitať neviditeľná dimenzia, čiže svetlo vedomia.“

„Skúste preciťovať svoje vnútorné telo pravidelne, tak často, ako sa len bude dať. Po čase zistíte, že už ani nemusíte zatvárať oči, aby ste ho cítili. Skúste si všímať, či cítite svoje vnútorné telo napríklad vtedy, keď niekoho počúvate. Je to takmer paradox - keď ste v kontakte s vnútorným telom, už sa nestotožňujete so svojím hmotným telom, ba ani so svojou mysľou. Dalo by sa povedať, že ste sa prestali stotožňovať s formami a upriamujete sa na neviditeľný svet, na samotné Bytie. A práve toto tvorí podstatu vašej identity. Tým, že si budete uvedomovať svoje telo, budete nielen väčšmi prítomní, ale objavíte aj bránu, ktorá vás nakoniec vyvedie z väzenia ega. Takýmto spôsobom zosilnie nielen váš imunitný systém, ale aj schopnosť organizmu uzdravovať sa. Preciťujte svoju vnútornú živosť pri každej možnej príležitosti, napríklad keď na niekoho čakáte alebo niekoho počúvate; keď pozeráte na oblohu, strom, kvet či svojho partnera alebo dieťa. V takýchto chvíľach časť vašej pozornosti či vedomia zostáva v ríši bez foriem, kým zvyšok bude dostupný pre tento vonkajší svet foriem. Keď takýmto spôsobom „prebývate" vo svojom tele, pomôže vám to v tom, aby ste zostávali v tomto okamihu plne prítomní. Uchráni vás to pred tým, aby ste sa strácali vo svojich myšlienkach, emóciách či situáciách, v ktorých sa ocitáte.“

„Pod povrchom viditeľného sveta je nielenže všetko navzájom poprepájané,  ale je aj napojené na Zdroj, z ktorého všetok život prýšti.“

„Prečo hrá ego roly ?  Kvôli jedinej, ničím nepodloženej podmienke, jedinému nesprávnemu predpokladu, jedinému zásadnému omylu, jedinej nevedomej myšlienke. Tú myšlienku možno vyjadriť takto: „Nie som dosť dobré." A potom už nasledujú ďalšie nevedomé myšlienky ako: „Musím hrať roly, aby som získalo to, čo potrebujem na to, aby som sa stalo celistvé. Potrebujem získavať viac, aby som aj ja malo väčšiu hodnotu." Lenže nemôžeme byť viac než to, čím sme, pretože pod povrchom fyzickej a duševnej formy tvoríme jednotu so Životom ako takým, teda s Bytím. Vo svete foriem vždy budete voči niekomu v podradenom a nadradenom vzťahu. Vo svojej podstate však nie ste ani podriadení, ani nadriadení.  Pravá sebaúcta a pokora sa vynárajú z uvedomovania.  Ego to vidí tak, že sebaúcta a pokora si protirečia. V skutočnosti sú však jedno a to isté.“

„Nič také ako „môj život" nejestvuje, a teda život nemôžem ani mať.  Ja som život. Ja a život sú jedno. Keď ste v spojení s touto vnútornou dimenziou  čo nie je nič zázračné, je to váš prirodzený stav -, vo všetkých vašich činoch a vzťahoch  sa bude odrážať jednota so životom,  ktorý vnímate vo svojej hĺbke.  To je láska.“

„Rozpoznať dobro,  ktoré vo vašom živote už je,  je základom všetkej hojnosti.Zdroj hojnosti sa nenachádza mimo vás. Je súčasťou toho, kto ste. Začnite teda tým, že oceníte tú hojnosť, ktorá vás obklopuje. Všimnite si sýtosť života. Teplo slnečných lúčov na svojej pokožke, nádheru kvetov vo výklade kvetinárstva, chuť dužinatého ovocia alebo hoci aj výdatnosť dažďa. S dokonalosťou života sa stretávate na každom kroku. Ak si budete vážiť hojnosť, ktorá je všade okolo vás, prebudíte tým hojnosť aj v sebe. Potom jej už len dovoľte, aby prúdila z vás von. Keď sa usmejete na neznámeho človeka, obdarujete ho energiou hojnosti a stávate sa tak darcom. Opakovane sa pýtajte samých seba: „Môžem niečo dať ?  Môžem niekomu alebo niekde nejako niečím poslúžiť ?" Na to, aby ste sa cítili bohatí, nepotrebujete vlastniť nič, hoci všetkého sa vám dostane práve preto, lebo sa stále budete považovať za bohatých. Hojnosť prichádza len k tým, ktorí ju už majú.“

„Keď sa vnútorne poddáte, keď sa vzdávate, otvorí sa vo vás nová dimenzia vedomia. Ak neskôr už bude potrebné alebo možné konať, vaše činy budú v súlade s celkom a bude ich podporovať tvorivá inteligencia, čiže nepodmienené vedomie. Okolnosti a ľudia vám potom budú nápomocní a budú s vami spolupracovať. Budú sa vám stávať šťastné náhody. Ak však v nejakej situácii nemožno nič podniknúť, zachovajte si radšej pokoj a vnútorné ticho, ktoré prichádzajú s odovzdanosťou. Zotrvajte v Bohu.“

„Ak je pokoj naozaj to, po čom túžite, tak sa rozhodnete pre pokoj. Ak vám na pokoji záleží väčšmi než na čomkoľvek inom a ak skutočne viete, že ste skôr duchom než malicherným egom, zdržíte sa potom reakcií a vo chvíli, keď sa budete musieť konfrontovať s náročnými situáciami či nepríjemnými ľuďmi, zostanete úplne bdelí. Mali by ste sa so situáciou okamžite zmieriť a radšej s ňou byť v jednote, ako sa od nej separovať. Potom vaša reakcia vyplynie z vašej bdelosti. Reagovať bude to, čím skutočne ste (vedomie), a nie to (malicherné ego), za čo sa považujete. Vaša reakcia bude potom energická a účinná, pričom z nijakej osoby či situácie neurobí vášho nepriateľa.“

„Byť zajedno s tým, čo je, čiže s prítomným okamihom, neznamená, že už nikdy nebudete iniciovať nejakú zmenu alebo že budete úplne pasívni. Motivácia konaťpochádza z hlbšej úrovne, a nie z egoického chcenia či strachu.“

„Nech už vám život prinesie akúkoľvek skúsenosť, bude to v prospech evolúcie vášho vedomia. Odkiaľ viete, že práve táto skúsenosť je tá, ktorú potrebujete ?  No predsa odtiaľ, že túto skúsenosť prežívate v tejto chvíli.“

„Tajomstvo umenia života,  čiže tajomstvo všetkého úspechu a šťastia,  sa dá vyjadriť týmito slovami: Byť Zajedno so Životom.  Keď ste zajedno so životom,  ste v jednote s Prítomnosťou. Vtedy si uvedomíte, že svoj život nežijete vy,  ale život žije vás.  Život je tanečník a vy ste tanec. Boh je Jediný Život, ktorý je prítomný všade, vo všetkých formách života i mimo nich. Láska predpokladá dualitu:  milujúceho a milovaného, subjekt a objekt.  Láska je teda uznaním jednoty vo svete dualít.  Prostredníctvom lásky sa vo svete foriem rodí Boh.  Vďaka láske sa svet stáva menej svetským,  je ľahší a svetlejší, a tak doň môže prenikať  božská dimenzia, čiže svetlo vedomia ako takého.“