Náš život sa odohráva spravidla
v troch dimenziách. Prvá je individuálna dimenzia, ktorú vníma dnešný
človek najsilnejšie – ale nežijeme len v tejto, nie sme prítomný len
v nej, ale aj vo svete spolupatričnosti. Pod slovom spolupatričnosť myslím
na to, že sme členovia rôznych skupín, rodín, spoločností a národov. Tretia
dimenzia je univerzálna, všetko, čo je v ľudskom bytí náš spoločný osud.
Náš osobný život stojí v individuálnej, kolektívnej a univerzálnej dimenzií a vo všetkých troch by
sa nejako chcel rozvíjať. Tieto tri dimenzie sú naraz potrebné k tomu, aby
sme niečo o sebapoznaní mohli povedať, samozrejme v zhode s realitou.
Dokonca v zhode s tromi dimenziami môžeme hovoriť o trojakej povahe
JA.
A či nie je možné, že jedna ťažkosť dneška sa skrýva práve v tom, že sebapoznanie zúžime na individuálnu, individualitu zdôrazňujúcu dimenziu? Tú odkrývame veľmi pekne, snažíme sa tienisto pochopiť pomocou aproximácie- psychologického pohľadu a z iného priblíženia, a zároveň takmer zabúdame na kolektívnu, spoločenskú dimenziu a často aj na univerzálnu. Nie je azda možné, že určité naše ťažkosti, problémy sa preto nevedia vyriešiť, lebo menej si uvedomujeme v sebe celok skutočnosti alebo reality, dokonca celok nášho JA?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára