Podstatu
zmeny pochopíme len vtedy, ak to už máme za sebou. (Samael)
Sme obklopení možnosťami, o ktorých možno nie vždy
vieme, ale ktoré sú prítomné vždy a len preto, aby nám dali príležitosť na
vývoj a poznanie. Buď sa stratíme v sieti informácií alebo niekde vo svojom
vnútri nájdeme prameň ešte blikajúceho svetla, a vykročíme na púť
sebapoznania. Kráčajúc touto cestou môžeme dostať inakší obraz o sebe
samom a o svojom mieste, ktoré vo svete obsadzujeme. Takto sa vôbec
neprekvapíme, že všetko, čo sa s nami deje a kde sa nachádzame, to
veru, je naše dielo. Spomeňme si, že o čo sme prosili v živote, stalo
sa. Potrebujeme slepé dvierka, lebo len za nimi, v tme, sa v nás
zobudí nárok na svetlo, na vzkriesenie, na život. Znamenia sú tu, okolo nás.
Musíme ich rozlúštiť. Musíme pochopiť svet. Že život sa nezopakuje, ale sa
stále znovu tvorí. Ale to sa nedeje nezávisle od nás, ale v nás
a cez nás. Svet sa stane takým okolo nás, akými sme my sami. Náš obraz
vnútorného sveta sa odráža vo vonkajšom svete. Vplyvom tvorivých síl našich
myšlienok sa stal svet takým akým je. S touto silou je možné všetko
zmeniť. Potrebujeme nájsť svoj pôvod. Záleží len na nás, či sme už úplne
zanechali búrlivé ťažké časy, či už na nás môže zažiariť úsvit mieru. Dokážeme
ešte otvoriť svoje srdcia pred láskou, ktorá k nám prúdi?
Slovo je vyslovené a má tvorivú moc. Preto je dôležité
dávať pozor, čo hovoríme, ako to povieme a prečo. Lebo v našej
hrdlovej čakre sa objavujúca zmena zosilní tvorivú moc vysloveného slova. Je
možné si vyberať zo stavebných kameňoch. Takto identifikujeme náš
vnútorný svet. Je možné nájsť harmóniu. Vplyvom vibrácií sa môžu zbúrať
zafixované idei, môžu sa zahodiť zbytočné predstavy, ktoré nás narúšajú vo
vnútornom zahĺbení. Keď si vytrpíme naše malé súboje s vnútornými drakmi:
s egoizmom, závislosťou, pýchou a kadejakými zlými vlastnosťami,
vtedy veru aj nám podarujú kľúč na otvorenie ďalších dvier, ako
v rozprávkach – šancu, aby sme v bytosti druhého človeka našli
vyplnenie.
Stretnutie s druhým v sebe nosí oveľa
viac: dáva možnosť, aby sme sa pozreli za jeho tvár, a v hĺbke jeho
bytosti sme našli to božské svetlo, ktoré je totožné s našou podstatou
bytia. V tajomnej hĺbke duše druhého človeka nájsť božie svetlo: je to
úloha, s ktorou sa musí duchovný hľadajúci konfrontovať. Lebo stretnutie
s druhým je možnosť zobudiť sa duchovne, je to dar boží, prostredníctvom
čoho sa skutočnosť pred nami otvára v nových a v nových
vzhľadoch, možnosť nájsť duchovnú iskru, ktorá je totožná s podstatou
všetkého Bytia. Takto dostávame šancu, aby sme naplnili stojac zoči-voči
druhému ozajstné Seba-bytie aby som sa stala sama sebou,
a v tomto svetle uvidela pravdivé bytie druhého: univerzálnu
skutočnosť všetkého, druhého človeka a vlastnú skutočnosť. Tú skutočnosť,
v svetle ktorej sa nestretneme „ja“ a „ty“ ale božská skutočnosť sa teší
sebe samej. Musíme sa k nemu priblížiť, musíme prekonať tú priepasť
svetelných rokov, ktorá nás oddeľuje, a s týmto jediným krokom to
vieme tak urobiť, že v druhom človeku uvidíme seba samého. Nie ako
zrkadlový obraz, nie ako ideu, ale ako skutočnosť, ako božiu
iskru Seba-bytia Nie iba cítime, veríme alebo vyznávame, že
v druhom sme aj my, ale zakúsime, prežijeme toho skutočnosť. K tomu
aby som mohla byť sama sebou, aby som uvidela seba samého, nekonečne sa
musím prekonať. K tomu, aby som vošla do Prameňa Seba-bytia, ktorý je
s tebou totožný, predovšetkým musím vystúpiť z môjho
predošlého seba-stotožnenia, musím sa vzdať svojho predošlého malicherného
sebavedomia a ega, musím sa stať bezhraničnou, lebo ťa nájdem len tam,
toho druhého, tú skutočnosť, ktorou si aj Ty sám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára