úryvky / Dan Millman - Cesta pokojamilovného bojovníka

„Nie je podstatné to, čo vieš, ale to, čo robíš.“

„Jeden profesor odišiel hlboko do hôr, aby navštívil známeho mnícha Zenu. Keď ho profesor našiel, zdvorilo sa predstavil, vymenoval všetky svoje akademické tituly a poprosil ho o poučenie. „Dali by ste si čaj?„ spýtal sa mních. „Áno, rád.“ odpovedal profesor. Starý mních mu nalial čaj. Šálka bola plná, ale mních lial ďalej, až kým čaj nepretiekol a nekvapkal zo stola na zem. „Stačí!“ kričal profesor. „Nevidíte, že šálka je plná? Viac sa do nej nevmestí.“ Mních odpovedal: „Presne tak, ako táto šálka, aj Vy ste naplnený svojimi vedomosťami a svojimi predsudkami. Pokiaľ sa chcete naučiť nové, musíte svoju šálku najprv vyprázdniť.“

„Preber radšej sám zodpovednosť za svoj život, namiesto toho, aby si vinil iných ľudí alebookolnosti. Otvor oči a rozpoznáš, že tvoje šťastie, tvoje zdravie a celé tvoje postavenie v živote je zapríčinené tebou samým — či vedome alebo nevedome. Až vtedy sa môžeš stať plnohodnotným človekom, keď si pripravený prevziať celú zodpovednosť za svoj život. Až potom pochopíš, čo znamená byť bojovníkom.“

„Keď nemáš to, po čom túžiš, trpíš. Keď máš to, po čom netúžiš, tiež trpíš. A trpíš aj vtedy, keď máš presne to, po čom si túžil, ale ešte stále to nedokážeš využiť. Problémom je tvoje myslenie.Ľaká sa zmeny, ľaká sa bolesti, ľaká sa požiadaviek života a umierania. Premena — to je zákon a nad týmto zákonom nemôžeš mudrovať.“

„Myslenie, napríklad, je práve tak nevyjasnené ako slovo láska. Momentálna definícia závisí úplne od stavu tvojho vedomia. Povedzme, že uvažuješ nasledovným spôsobom: Máš mozog, ktorý označujeme ako rozum. To, čo označujeme ako myslenie sa nenachádza nikde. Mozog a myšlienky nie sú totožné — mozog je reálny, myšlienky nie.

Tvoje myslenie je iluzórny výsledok jednoduchých mozgových pochodov. Bujnie — ako nádor. Obklopí všetky náhodné, bezcieľne myšlienky, ktoré vystupujú z podvedomia do vedomia. Ale vedomie nie je to isté, čo myslenie! Ani pozornosť nie je myslením. Takzvané myslenie je porucha, duševný skrat. Je to omyl v evolúcii ľudstva, zabudovaná chyba v ľudskom experimente. S tým, čo nazývaš myslením, nemôžeš nič podniknúť.“

„Aj nezmyselné myšlienky, ktoré rozptyľujú tvoju pozornosť, sú symptómy. Upozorňujú ťa, že si rozladený, že nie si v súzvuku s okolitým svetom. Keď hlava odporuje chodu života, vznikajú myšlienky. Keď ťa niečo upozorní, že odporuješ svojim pevne stanoveným zásadám, začínaš rozhutovať. Takéto zahĺbenie — to je nevedomý odpor voči životu.“

„Stať sa čistou schránkou pre svetlo by malo byť najvyšším cieľom ľudského tela — vtedy dokáže odstrániť všetky prekážky, všetky uzly a každý odpor.

A koncentrácia? Je to úmyselný zväzok Vedomej existencie. Svoje telo som opäť pocítil ako celok, ako prázdnu nádobu. Videl som svoje nohy; boli naplnené horúcim, žiariacim svetlom, ktoré splývalo s jasom okolo mňa. Videl som svoje ramená — ten istý obraz. Sústredil som svoju pozornosť na každú časť svojho tela, až kým som opäť nevytvoril jednoliaty svetelný celok. Nakoniec som prenikol do podstaty skutočnej meditácie. Spočíva v tom, že koncentrácia rozširuje vedomie a centruje pozornosť, aby sa nakoniec svetlo a uvedomenie stotožnili.“

„Ako sa mám otvoriť svetlu uvedomenia?“

„Čo robíš, keď chceš vidieť?“ Smiešne. „No predsa pozerám! Oh, máš na mysli meditáciu, pravda?“ „Áno,“ povedal. „A tá je jadrom celej veci,“ pokračoval „existujú dva súčasne prebiehajúce procesy. Jeden je nahliadnutie — pripravenosť skoncentrovať pozornosť a nasmerovať vedomie na to, čo chceš vidieť. Ten druhý je oduševnenie — opustiť všetky myšlienky, ktoré by rady povstali. To je skutočná meditácia; a to je skok do slobody duše.“

„Ničoho sa neobávaš tak veľmi ako smrti, pretože nevisíš na ničom viac, ako na svojom živote. Chceš, aby tak bolo vždy a večne. Tvoja pochabá predstava, že si touto hlavou, týmto duchomalebo niečím iným, je pre teba návratnou klauzulou v zmluve o smrteľnosti človeka. Môžeš sa snáď ako duch vytratiť zo svojho tela, keď zomrieš, hm?“

"Myšlienka, nie reálnejšia ako tieň nejakého tieňa. Pravda je, že: Vedomie nie je v tele, ale naopak, telo je vo vedomí. A týmto vedomím si ty, nie nejaký fantóm — duch, ktorý ťa sužuje. Si telo, ale si aj všetko ostatné. To je to, čo ti chcela vízia naznačiť. Len duch sa dá pomýliť, pretože sa cíti ohrozený zmenami. Buď jednoducho vo svojom tele uvoľnený, bez zbytočných myšlienok, potom budeš šťastný, spokojný a slobodný a nikdy sa nebudeš cítiť rozpoltený. Nesmrteľnosť ti už patrí, ale nie takým spôsobom, ako si predstavuješ alebo ako dúfaš. Bol si nesmrteľný už dávno predtým, než si sa narodil, a budeš nesmrteľný aj dlho potom, čo zomrieš a tvoje telo sa premení na prach. Tvoje myslenie, tvoje presvedčenie, tvoje zážitky a tvoja identita — to všetko je pominuteľné. Teda, k čomu to ešte potrebuješ?“

„Slová neznamenajú nič dovtedy, kým si v sebe nepocítil ich pravdu. Až potom začneš žiť slobodne a samozrejme, že vo večnosti.“

„Princíp je v tom, že všetko sa mení.“

„Áno, on bol úplne šťastný. Nič nemohlo pokaziť jeho dobrú náladu. Odvtedy, čo som ho poznal, reagoval mnohokrát hnevlivo, humorne, mäkko, mnohokrát tvrdo a práve tak zarazene — ale jeho oči boli vždy naplnené vnútornou radosťou — aj vtedy, keď sa v nich objavili slzy.“

„Momentálne nie si nič iné, len množstvo krátkych spojení a prebytočných zlozvykov. Musíš zmeniť svoj zaužívaný spôsob konania, myslenia a snívania a tiež spôsob ktorým pozeráš na svet. To, čím si, je predovšetkým výsledok tvojich zlozvykov. Už opäť mi začínal liezť na nervy.“

 „Hnev je ten najlepší spôsob, ako sa zbaviť svojich starých zlozvykov, a nahradiť ich novými. Hnev dokáže vypáliť všetky naše zaužívané zvyky. Strach a obavy brzdia našu aktivitu — hnev ju naopak urýchli. Keď sa naučíš zo svojho hnevu správne vyťažiť, potom môžeš strach a obavy nahradiť hnevom — a hnev akciou. To je celé tajomstvo vnútornej alchýmie tela.“

„Máš veľmi veľa starých návykov, ktoré ťa oslabujú a ktoré musíš zmeniť. Ale ako? Nie tým, že svoju energiu budeš koncentrovať na ich kontrolu, ale tým, že ich nahradíš novými návykmi.“

„Ale ako mám kontrolovať svoje návyky, keď nedokážem často kontrolovať ani svoje myšlienky a pocity? Je to celkom jednoduché: Keď si tvoje myslenie samo vykonštruuje nejaký problém, keď si odporuje chodu života, potom vzniká v tvojom tele napätie, ktoré označujeme ako pocity.“

„Hovoríme, že máme strach, hnev, obavy. Ale skutočný pocit, to je čistá energia, voľne prúdiaca telom!“

„Pocity patria k prirodzenej povahe ľudí; sú spôsobom, ako sa vyjadrovať. Často je veľmi potrebné prejaviť svoj strach alebo hnev alebo starosti — ale energia by mala pritom smerovať von, nie sa rozmazávať vo vnútri. Pocit má byť vyjadrený silne a úplne a potom má zmiznúť bez toho, že by zanechal stopu. Ovládať svoje pocity znamená nechať jednoducho emócie voľne prúdiť a potom na ne úplne zabudnúť.“

„Tvoje životné problémy sa dajú úplne zminimalizovať tým, že zavedieš správne zásady stravovania. 

Naším najdôležitejším prameňom energie, je slnko. Ibaže v terajšom štádiu ľudského vývoja nedokáže naše telo túto energiu bezprostredne zužitkovať. Slnečné svetlo
„Ak si sa raz pre niečo rozhodol, na ceste bojovníka neplatí žiadna chvála a ani žiadna výčitka. Sú to len prostriedky určené na manipuláciu ľudí. Podobné triky už nepotrebuješ. Víziu prehliadni a snaž sa rozpoznať význam toho, čo ti oznamuje. Takéto vízie sú znakmi zmeny, transformácie a kto ich neprekoná, nikde sa nedostane.
„Ak si sa raz pre niečo rozhodol, na ceste bojovníka neplatí žiadna chvála a ani žiadna výčitka. Sú to len prostriedky určené na manipuláciu ľudí. Podobné triky už nepotrebuješ. Víziu prehliadni a snaž sa rozpoznať význam toho, čo ti oznamuje. Takéto vízie sú znakmi zmeny, transformácie a kto ich neprekoná, nikde sa nedostane.
„A čo sebaovládanie? — Sebaovládanie je priemernosť zaodetá v rúchu múdrosti a rozvahy. Je rozumným kompromisom diabla, ktorý nikoho nespraví šťastným. Sebaovládanie — to je niečo pre nálady, pre uvedomenie si viny, pre divákov tohto sveta, ktorí nemajú odvahu zastávať vlastný názor. Je to niečo pre ľudí, ktorí nemajú odvahu smiať sa ani plakať, ktorí nemajú odvahu ani žiť, ani zomrieť. Seba ovládanie, je ako vlažný čaj, diablova vlastná žbrnda!“
„Podarilo sa mi nazrieť pod sociálne masky ľudí, videl som ich hnev a ich ťažkosti. Zapôsobilo to na mňa dosť cynicky, pretože sa mi nepodarilo zaznamenať ľudské maličkosti a rozpoznať v nich svetlo.“
„Podarilo sa mi nazrieť pod sociálne masky ľudí, videl som ich hnev a ich ťažkosti. Zapôsobilo to na mňa dosť cynicky, pretože sa mi nepodarilo zaznamenať ľudské maličkosti a rozpoznať v nich svetlo.“
„Pohyb má vznikať sám od seba, nesmie byť vynútený!“
„- Dobre si spomínam na to, že som bol nahnevaný aj v prítomnosti.“(D.)
„- Nie, chceš povedať, že si konal nahnevane len v prítomnosti. To je celkom prirodzené. Činnosť prebieha len v prítomnosti; pretože je to výrazová schopnosť nášho tela, ktoré existuje len v prítomnosti. Vieš, myšlienky sú ako fantómy — tie v prítomnosti neexistujú. A majú schopnosť našu pozornosť od prítomnosti odkloniť.“(S.)
„Nedaj sa z prítomnosti vylákať ničím a nikým, ale zo všetkého najmenej nie svojimi myšlienkami.“
„Poznáš príhodu o dvoch mníchoch?
„Poznáš príhodu o dvoch mníchoch?
„Teda dobre. Ako je to s cítením?“
„Prebuď sa! A aj keby si s určitosťou vedel, že ti zostáva len veľmi krátky čas, aby si pochopil svoj život a objavil, kto vlastne si, aj tak nesmieš svoj čas márniť nečinnosťou alebo zúfalstvom, záhaľkou alebo ctižiadostivosťou. Prezradím ti, máš nevyliečiteľnú chorobu. Jej meno je — smrť. Ten krátky čas — či odídeš pár rokov skôr alebo neskôr — nezohráva žiadnu úlohu. Buď šťastný teraz, šťastný bez dôvodu — lebo inak nebudeš šťastný nikdy!“
„Nikdy na ňu nezabudni: Konaj šťastne, cíť sa šťastne a buď šťastný — bez akéhokoľvek dôvodu! Vtedy dokážeš milovať; vtedy dokážeš spraviť to, čo chceš. Nejde o to, akým spôsobom si šťastný, ale o to, že si šťastný. Ver mi, je to hľadanie a strach z nepoznaného sveta. Potom pochopíš, že sa to stalo — je to také viditeľné, také jednoduché a normálne. Šťastne a vedome žiť, to je jediná skutočnosť všetkých tieňov na onom svete.“

nie je možné jesť. Preto potrebujeme prírodnú stravu ako formu uskladnenej

slnečnej energie. Energetická zásoba uložená v prírodných potravinách rozširuje

naše vedomie a zostruje našu koncentráciu. Dobré návyky sa musia posilniť do takej miery, aby zatlačili zlé do úzadia. Prírodná strava zostruje chuť a inštinkty.

Musíš sa naučiť mať pôžitok z celého aktu — z počiatočného hladu, potom zo starostlivej prípravy, z pekne prestretého stola, z prvého sústa, žutia, dýchania, vône, chuti a medzitým z toho neopísateľného pocitu ľahkosti a energie. V prvom rade sa však musíš zriecť takých vecí ako je rafinovaný cukor, biela múka, mäso a vajcia. Káva, alkohol a tabak sú zakázané. Smieš prijímať len čerstvé, nešľachtené, potraviny v prírodnom stave, bez chemických prísad. Na raňajky ovocie, tak veľa, koľko chceš, k tomu tvaroh alebo jogurt. Na obed — tvoje hlavné jedlo — si vezmeš čerstvý šalát a surovú rastlinnú stravu, pečené alebo dusené zemiaky, snáď trochu syra, k tomu celozrnný chlieb alebo varené obilie. Večer opäť čerstvý šalát zo surovej, niekedy z dusenej zeleniny. Ku každému jedlu môžeš jesť do sýtosti nesolené semienka a to sezam a jadierka slnečnice a oriešky.“

 „Vždy maj pred sebou posledné slová Buddhu, ktoré zanechal svojim žiakom: Pre seba rob len to najlepšie.“

 „Rozum a dobré predsavzatia ti nepomôžu, aby si zosilnel. Tvoje predsavzatia sú úprimné; tvoj rozum je možno logický. Ale ani jedno z tých dvoch ti nedodá energiu, ktorú budeš potrebovať. Spoliehaj sa radšej na svoj hnev — nechaj tak svoje predsavzatia a svoju logiku.“

„Pri dýchaní sa musíš len uvoľniť. Musíš len dovoliť, nech to príde celkom bez násilia — nech ti to dýcha samo. Správna kontrola dýchania odstráni všetky vnútorné uzly. A keď sa ti toto podarí, objavíš dosial neznámy telesný pocit šťastia.“

Pokiaľ sa necháš takýmito zážitkami sprevádzať, si a zostaneš osol. Zavrhni to všetko!“

„Teda — práve si zažil alchymistickú zmenu formy. Zamenil si hnev za smiech. Tvoja energia je oveľa silnejšia ako predtým. Mreže sa prelomili.“

„Každý zvyk, to znamená, každé neuvedomelé, vynútené, neustále sa opakujúce konanie, je negatívne. Ale činnosti, ako fajčenie, pitie, drogovanie, prepchávanie sa sladkosťami sú dvojaké: dobré a zlé. Všetko má svoju hodnotu a iskierku zábavy. Musíš vidieť obidve stránky a musíš zvážiť, či dokážeš prebrať za svoje konanie zodpovednosť. Len vtedy sa môžeš rozhodnúť slobodne, tak ako bojovník: buď to spravíš — alebo sa toho zriekneš. Jedno čínske príslovie hovorí: Keď sedíš, potom seď. Keď stojíš, potom stoj. Nech robíš čokoľvek — nikdy nezakolíš!Teda, pokiaľ si sa slobodne rozhodol, potom stoj za tým a neváhaj. Nepostupuj ako moralista, ktorý myslel na modlitbu, keď sa miloval so ženou a pri modlení myslel na milovanie.“

„Je vždy lepšie, ak urobíš chybu za plnej účasti svojho Ja, ako keď sa so zúfalým úsilím akejkoľvek chybe vyhýbaš. Zodpovednosť znamená, že dokážeš rozpoznať zábavu a ohodnotiť jej cenu. Zodpovednosť znamená, že na základe tohto poznania uskutočníš rozhodnutie a s týmto rozhodnutím žiješ — bez ľútosti.“ 

„Je mi jedno či zodpovedám alebo nezodpovedám tvojim novým predstavám ideálu — každopádne by si však mal vedieť, že som úplne a celý vo vlastných rukách. Nepoužívam žiaden nátlak. Nemám žiadne návyky. Všetky moje skutky sú vedomé, cielené a sú dokonalé.“

„Samotná smrť nie je smutná. Jediné, čo je smutné, je to, že mnohí ľudia nežili správne.“ 

„Neexistujú žiadne všedné okamihy.“

„Pokiaľ som chcel všetky okamihy všedného dňa vnímať s tou istou prenikavou pozornosťou, táto schopnosť vyžadovala neustále cvičenie a zdokonaľovanie sa v umení žiť.“

„V porovnaní s priemerným človekom sa pohybuješ obratnejšie. Napriek tomu je tvoje telo preplnené rôznymi blokmi a uzlami. V tvojich svaloch je príliš veľa napätia a napäté svaly potrebujú viac energie. Preto sa musíš naučiť svoje nahromadené vnútorné napätie uvoľniť. Už si sa dozvedel, ako sa v tele rozmnožuje napätie vyvolané myslením. Celé roky si v sebe zbieral obavy a strach — hlasný odpad myšlienok. Preč s ním! Prichádza čas, kedy odvrhneš všetky staré napätia, ktoré sa pevne zakorenili v tvojich svaloch.“

„Satori je duševný stav bojovníka. Vstupuje do neho v okamihu, keď je oslobodený od myšlienok a maximálne koncentrovaný. Telo je v akcii, a predsa je uvoľnené a senzibilné. Cítenie je otvorené a voľné. Satori je to, čo si prežíval v momente, keď dýka doletela.“

„Skutočný zmysel cvičenia spočíva v tom, že na túto činnosť dokonale koncentruješ pocity a pozornosť. Ak sa ti to podarí, môžeš dosiahnuť satori. Je to okamih pravdy, kedy je tvoj celý život sústredený na jeden jediný cieľ — ako Samuraj pri súboji. To znamená: Koncentrácia alebo smrť!“

 „Budo—umenie učí harmónii — princípu, ako neodporovať zásahu. Pozri sa na stromy — ohýbajú sa vo vetre a predsa zostávajú stáť. Takáto vnútorná stabilita je oveľa dôležitejšia ako akákoľvek fyzická technika. Nikdy nebojuj proti NIEČOMU. Keď ťa bijú, maj sa na pozore. Keď sa máš na pozore, vtedy udri. Musíš rozpoznať prirodzený smer útoku a zohnúť sa pred ním. Takýmto spôsobom sa zjednotíš so silou prírody.“

„Meditácia nad svojím konaním je niečo iné, ako samotná činnosť. Robiť niečo — to predpokladá prítomnosť niekoho, kto činnosť vyvolá. Pokiaľ nad svojím konaním medituješ, si v stave, v ktorom si sa zbavil každej myšlienky — aj myšlienky na svoje vlastné Ja. Žiadne Ja, ktoré by mohlo vykonať nejaký čin, už neexistuje. Skutok sa tvorí sám — a tým, že na seba zabudneš, stotožníš sa s ním. Takýmto spôsobom sa tvoje konanie oslobodí, je spontánne, bez ctižiadosti, strachu alebo zábran.“

„Na spiatočnej ceste domov som premýšľal o zmenách, ktoré poznačili môj život — oveľa menej môj zovňajšok, ako vnútro. Pochopil som, kam ma viedla moja cesta a čo malo pre mňa prvoradý význam. Neočakával som viac, že svoje uspokojenie nájdem vo vonkajšom svete, a preto som tak rýchlo nepodlie­hal sklamaniu. Samozrejme, robil som ďalej to, čo bolo potrebné, aby som prežil všedný deň, ale kládol som si vlastné podmienky! Konečne som sa začínal cítiť slobodne.“

„Zostaň v prítomnosti. Na minulosti nemôžeš nič zmeniť. A budúcnosť prichádza vždy ináč, ako si ju predstavuješ alebo v akú dúfaš. Neexistuje ani bojovník minulosti, ani bojovník budúcnosti. Bojovník žije výlučne teraz a tu. Všetky tvoje plány, tvoje starosti, tvoj hnev a tvoje pocity viny, tvoja závislosť a tvoja túžba existujú len v minulosti a budúcnosti.“ 

Dvaja mnísi, jeden starší, druhý ešte celkom mladý, putovali po šmykľavom chodníku daždivým lesom. Vracali sa späť do svojho kláštora. Vtedy stretli peknú ženu, ktorá stála bezmocne na brehu rozbúrenej rieky. Starý mních, ktorý videl, že potrebuje pomoc, ju zodvihol na svoje silné ramená a preniesol ju jemne na druhú stranu. Smiala sa a ovíjala svoje ruky okolo jeho hrdla až dovtedy, kým ju jemne nezosadil na druhom brehu. Pôvabnou poklonou sa poďakovala a mnísi mlčky pokračovali v ceste.

Neďaleko od kláštornej brány sa mladý mních viac neovládol: „Ako si mohol tú peknú ženu vziať do náručia? Také niečo predsa mníchovi neprináleží!“ Starý mních pozrel na svojho spoločníka a odpovedal: „Ja som na ňu už dávno zabudol. Alebo ju snáď ešte stále nesieš ty?“

 „Ty nemáš k niečomu prísť, ty máš byť tu — celkom a výlučne. Tým, že celú svoju pozornosť sústredíš na prítomný okamih. Tak sa dokážeš oslobodiť od záhaľčivých myšlienok. Keď sa tvoje myšlienky zrazia s čistou prítomnosťou, roztrieštia sa v ničote.“

„Neexistuje žiadna jasne definovaná skutočnosť. Zem nepozostáva len z pevnej matérie. Hranice nie sú pevné, sval sa skladá z atómov a molekúl, z maličkých Univerz, medzi ktorými je prázdny priestor. Náš svet je svetom svetla, mágie. Potrebuješ len roztvoriť oči.“

„Je úplne jedno akými silnými sa cítime. V našom vnútri existuje stále tajomná slabosť, ktorá môže ľahko zapríčiniť náš koniec. Zákony obchodu hovoria: Ku každej sile existuje zodpovedajúca slabosť — a naopak.

Ešte stále nemáš srdce otvorené pre svet, ešte stále nedovolíš žiť svojim pocitom — tak, ako sa to stalo včera. Naučil si sa ovládať telo, naučil si sa do určitej miery kontrolovať svoje myšlienky, ale predovšetkým sa musíš naučiť otvoriť srdce. Naším cieľom nie je nezraniteľnosť ale naopak — zraniteľnosť: Otvorenie pre svet, pre život, pre EXISTENCIU, ktorú si pocítil.“

„Život bojovníka nemá nič spoločné s nafúkanou dokonalosťou — nemá nič spoločné so sebavedomým víťazstvom. Jediné, s čím je spojený, je láska. Láska je mečom bojovníka. A tam, kde zasiahne, neprináša smrť, ale nový život. Nie je na nej nič k porozumeniu. Musíš ju cítiť!“ 

„Vidíš? Všetko musíš prekrútiť do myšlienkovej predstavy. Zabudni na seba, jednoducho cíť!“

 „Výnimočné sily naozaj existujú. Stoja však mimo záujmu bojovníka. Nedaj sa zmiasť. Jediná sila, ktorá skutočne existuje, je pocit šťastia. Ty nedokážeš šťastie zastihnúť — naopak, ono často siaha po tebe. Väčšinou až vtedy, keď za seba zahodíš všetko ostatné.“ 

„Mysli na plynúce roky. Jedného dňa pochopíš, že smrť nie je to, čo si si predstavoval — ale ani život. Obidvoje môže byť nádherné, plné zmeny. Ale obidvoje môže byť pre teba aj veľkým rozčarovaním.“

„Čo je to osvietenie? Aj pre bojovníka platí, že nad smrťou nezvíťazí. Existuje len poznanie, čímsme v skutočnosti. Osvietenie nie je cieľom, ktorý sa má dosiahnuť. Osvietenie je poznanie. Konečne sa prebudíš a zmeníš buď všetko — alebo — nič. Zmení sa snáď svet, keď slepec zistí, že vidí?“

„Láska je jediná skutočnosť tohto sveta, pretože je Všejediná. Paradox, humor a premena sú jediné platné zákony. Neexistujú žiadne problémy, žiadne neboli a nikdy žiadne nebudú. Povstaň k boju, osloboď sa od svojho hĺbania, zahoď starosti za seba a cíť sa na tomto svete príjemne. Nepotrebuješ sa stavať životu na odpor. Chci jednoducho len svoje dobro. Otvor oči a pochopíš, že si oveľa viac ako si myslíš: Si svet a kozmos. Si jedinec, ale aj celok Všetko je nádherná hra Boha. Prebuď sa a nauč sa opäť smiať. Nerob si starosti, buď jednoducho šťastný. Už si slobodný!

- Napriek tomu som vedel — podobne ako starec v príhode, keď opäť zdvihol bremeno na svoje plecia — že hoci bolo všetko zmenené, nezmenilo sa vôbec nič."