Jeden z nejpozoruhodnějších příběhů klinické smrti

Mellen-Thomas Benedict je umělec, který přežil zážitek blízké smrti v r. 1982. Byl mrtev více než hodinu a půl. Během této doby vystoupil ze svého těla a šel do světla. Protože se zajímal o vesmír, byl vzat daleko do vzdálených hlubin existence, a dokonce za, do energetické pustiny nicoty za velký třesk. Významný výzkumník zážitků blízké smrti dr. Kenneth Ring řekl: „Jeho příběh je jedním z nejpozoruhodnějších, se kterými jsem se setkal při svém rozsáhlém výzkumu zkušeností blízké smrti.“

Příběh zážitku blízké smrti Mellen-Thomase Benedicta

V r. 1982 jsem zemřel na rakovinu. Můj stav nebyl operovatelný. Zvolil jsem si neprojít chemoterapií. Bylo mi dáno šest až osm měsíců života. Předtím jsem byl stále zoufalejší kvůli jaderné krizi, ekologické krizi a tak dále. Dospěl jsem k víře, že příroda udělala chybu – že jsme pravděpodobně rakovinným organismem na planetě. A to mne nakonec zabilo.

Před mým zážitkem blízké smrti jsem vyzkoušel všechny možné alternativní léčebné metody. Nepomohla žádná. Takže jsem se rozhodl, že je to mezi mnou a bohem. Nikdy jsem opravdu boha neuznával. Ani jsem se nezabýval nějakou spiritualitou. Ale má blížící se smrt mne poslala na cestu hledání více informací o spiritualitě a alternativní léčbě. Přečetl jsem různá náboženství a filosofie. Daly mi naději, že na druhé straně něco existuje.

Neměl jsem žádné zdravotní pojištění, takže úspory mé ženy zmizeli přes noc na testy. Nechtěl jsem svoji rodinu do toho zatáhnout a tak jsem se rozhodl vypořádat se s tím sám. Skončil jsem v hospicu a byl jsem požehnán andělem pro svoji pečovatelku, které budu říkat „Anne“. Stála při mně ve všem, co následovalo. 

Do světla

Vzbudil jsem se ve 4:30 ráno a věděl jsem, že je to ono. Umíral jsem. Zavolal jsem pár přátelům a řekl jim sbohem. Probudil jsem Anne a přiměl ji slíbit, že mé mrtvé tělo zůstane nedotčeno po šest hodin, protože jsem četl, že když zemřete, dějí se různé zajímavé věci. Opět jsem usnul. Další věcí, kterou si pamatuji, bylo, že jsem byl zcela při vědomí a vstával. Přesto mé tělo leželo v posteli. Zdálo se, že jsem obklopen temnotou, přesto jsem mohl vidět místnost v domě, a střechu a dokonce i pod dům.

Svítilo světlo. Obrátil jsem se k němu a byl jsem si vědom jeho podobnosti tomu, co další popsali v zážitcích blízké smrti. Bylo to nádherné a reálné, lákavé. Chtěl jsem jít ke světlu, jak bych asi chtěl jít do ideální náruče mé matky nebo otce. Jak jsem se vydal ke světlu, věděl jsem, že když do světla půjdu, budu mrtev. Takže jsem řekl/cítil: „Počkejte prosím. Rád bych si předtím, než půjdu, s vámi promluvil.“

Celý zážitek se zastavil. Objevil jsem, že tento zážitek řídím. Má žádost byla splněna, rozmlouval jsem se světlem. To je nejlepší způsob, jakým to mohu popsat. Světlo se změnilo na různé postavy, jako Ježíš, Buddha, Krišna, archetypální obrazy a znamení. Zeptal jsem se jakousi telepatií: „Co se tu děje?“ 

Byly mi přeneseny informace, že naše víra utváří jakousi zpětnou vazbu, které se nám dostává. Pokud jste buddhista nebo katolík nebo fundamentalista, dostanete zpětnou vazbu vašich vlastních obrazů. Začal jsem si být vědom matice vyššího já, kanálu ke zdroji. Všichni máme vyšší já, nebo část nadduše naší bytosti, kanál. Všechna vyšší já jsou spojena jako jedna bytost. Všichni lidé jsou spojeni jako jedna bytost.

Byla to ta nejkrásnější věc, kterou jsem kdy viděl. Bylo to jako všechna láska, kterou jste kdy chtěli, byl to ten druh lásky, která léčí, uzdravuje, regeneruje. Byl jsem připraven v tu chvíli jít. Řekl jsem: „Jsem připraven, vezměte si mne.“ Pak se světlo změnilo na nejnádhernější věc, kterou jsem kdy viděl: mandalu lidských duší na této planetě. Viděl jsem, že jsme nejnádhernější stvoření – elegantní, exotická… vše.

Nedokážu prostě říct dostatečně, jak to změnilo můj názor na lidské bytosti, během okamžiku. Řekl jsem/pomyslel si/cítil: „Ach bože, nevěděl jsem.“s údivem jsem zjistil, že v žádné duši neexistuje žádné zlo. Lidé mohou dělat strašlivé věci kvůli nevědomosti a nedostatku, ale žádná duše není zlá. "Co všichni lidé hledají – co je vyživuje – je láska,“ řeklo mi světlo. „Co lidi deformuje je nedostatek lásky.“

Odhalení pokračovala a pokračovala. Zeptal jsem se: „Znamená to, že lidstvo bude spaseno?“ Jako zvuk trumpety se sprškou rotujících světel světlo „promluvilo“ a řeklo: „Zachraňujete se, vykupujete z léčíte se sami. Vždy jste tak dělali a dělat budete. Byli jste stvořeni s mocí tak činit před počátkem světa.“ V tom okamžiku jsem pochopil, že jsme již byli spaseni.

Poděkoval jsem světlu boha z celého srdce. Nejlepší věcí, která ze mne mohla vyjít, bylo: „Ach drahý bože, drahý vesmíre, drahé velké já, miluji svůj život.“ Zdálo se, že mne světlo vdechlo ještě hlouběji, absorbovalo mne. Vstoupil jsem do další sféry, opravdovější než ta minulá, a byl jsem si vědom enormního proudu světla, velkého a plného, hlubokého. Zeptal jsem se, co to bylo. Světlo odpovědělo: „To je řeka života. Napij se této manové vody, aby naplnila tvé srdce.“ Byl jsem zhluboka, v extázi.

Pustina nicoty

Náhle se zdálo, že na tomto proudu života rychle mizím od planety. Viděl jsem Zemi odlétat. Sluneční soustava prosvištěla kolem a zmizela. Letěl jsem středem galaxie, absorboval cestou více znalostí, dozvěděl jsem se, že tato galaxie – a celý vesmír – je plná mnoha různých druhů života. Viděl jsem mnoho světů. Nejsme ve vesmíru sami. Zdálo se, jako by všechna stvoření ve vesmíru proletěla kolem mne a zmizela ve světelné tečce.

Pak se objevilo druhé světlo. Jak jsem procházel do druhého světla, mohl jsem vnímat navždy, mimo nekonečno. Byl jsem v pustině, v přistvoření, počátku času, prvním slovu nebo vibraci. Odpočíval jsem v oku stvoření a zdálo se, že jsem se dotkl tváře boha. Nebyl to náboženský pocit. Byl jsem prostě jedním s absolutním životem a vědomím.

Jel jsem po proudu přímo do středu světla. Cítil jsem se obklopen/pohlcen světlem, jak mne opět nabíralo svým nádechem. A zjevná byla pravda, že neexistuje žádná smrt; že nic se nerodí a nic neumírá; že jsme nesmrtelné bytosti, součást přirozeného živého systému, který se recykluje do nekonečna.

Trvalo by mi roku vstřebat zážitek pustiny. Bylo to méně než nic, přesto větší, než cokoliv. Stvoření je bůh zkoumající božské já prostřednictvím všemožných představitelných způsobů. Prostřednictvím každého kousku vlasu na vaší hlavě, prostřednictvím každého listu na každém stromě, prostřednictvím každého atomu. Bůh zkoumá božské já. Viděl jsem vše jako já všeho. Bůh je tu. O tom to celé je. Vše se skládá ze světla; vše je živé.

Světlo lásky

Nikdy mi nebylo řečeno, že se musím vrátit. Prostě jsem věděl, že se vrátím. Bylo to pouze přirozené, podle toho, co jsem viděl. Jak jsem se začal vracet do životního cyklu, nikdy mi nepřišlo na mysl, ani mi nebylo řečeno, že bych se měl vrátit do stejného těla. Nezáleželo na tom. Měl jsem naprostou důvěru ve světlo a životní proces.

Jak se proud spojil s velkým světlem, požádal jsem, abych nikdy nezapomněl odhalení a pocity toho, co jsem zjistil na druhé straně. Smýšlel jsem o sobě jako o lidské bytosti a byl jsem šťasten, že jí jsem. Podle toho, co jsem viděl, bych byl šťasten, kdybych byl v tomto vesmíru atomem. Atomem. Takže být lidskou součástí boha… to je nejfantastičtější požehnání. Je to požehnání mimo naše nejdivočejší představy o tom, co může požehnání být.

Pro každičkého z nás je být lidskou součástí této zkušenosti nádherné, velkolepé. Každičký z nás, nehledě na to, kde jsme, ždímáni či ne, je požehnáním pro planetu, přesně tam, kde jsme. Takže jsem prošel procesem reinkarnace a očekával jsem, že budu někde dítětem.

Ale reinkarnoval jsem se zpět do tohoto těla. Když jsem otevřel oči, byl jsem velmi překvapen, že jsem zpět v tomto těle, zpět v místnosti s někým, kdo na mne dohlíží, se slzami v očích. Byla to Anne, má pečovatelka z hospicu. Našla mě mrtvého třicet minut předtím. Nevíme, jak dlouho jsem byl mrtev, pouze že mne našla před třiceti minutami. Ctila mé přání, aby mé nově mrtvé tělo nechala o samotě. Může dosvědčit, že jsem byl opravdu mrtev.

Nebyl to zážitek blízké smrti. Věřím, že jsem pravděpodobně zažil smrt samotnou, nejméně hodinu a půl. Když jsem se probudil a viděl venku světlo, zmateně jsem se pokusil k němu jít, ale vypadl jsem z postele. Slyšela hlasité „žuchnutí“, vběhla dovnitř a našla mne na podlaze. Když jsem se vzpamatoval, byl jsem překvapen a vyděšen tím, co se stalo. Zprvu jsem na zážitek neměl žádné vzpomínky. Neustále jsem vypadával z tohoto světa a neustále se ptal: „Žiju?“ Tento svět se zdál být více snem, než to, co se stalo.

Během tří dnů jsem se opět cítil normálně, jasněji, přesto jinak, než předtím. Mé vzpomínky na cestu se vrátily později. Ale po svém návratu jsem nemohl najít u žádné lidské bytosti, kterou jsem kdy viděl, nic špatného. Před svoji smrtí jsem odsuzoval, věřil, že lidé jsou velmi podělaní. Všichni, až na mne.

Asi o tři měsíce později mi jeden přítel řekl, že bych se měl nechat otestovat na rakovinu. Takže jsem tam šel. Cítil jsem se zdravě. Stále si pamatuji, jak lékař na klinice vypadal „před“ a „po“ testech. Řekl: „Nemohu najít žádnou známku rakoviny.“ Vypadal nezaujatě. Ale na mne to dojem udělalo. Věděl jsem, že je to zázrak.

Poučení

Zeptal jsem se boha: „Jaké je nejlepší náboženství na planetě? Které je správné?“ Bůh řekl s velkou láskou: „Nezáleží na tom.“ Jaká to neuvěřitelná slušnost. Nezáleží na tom, jakého jsme vyznání. Náboženství přicházejí a odcházejí. Mění se. Buddhismus zde nebyl vždy. Katolicismus tu nebyl vždy, a všechna jsou o tom stát se osvíceným. Do všech systémů nyní přichází více světla. Mnozí budou vzdorovat a bojovat o to, jedno náboženství proti jinému, a budou věřit, že mají pravdu.

Když bůh řekl: „Nezáleží na tom,“ pochopil jsem, že se musíme starat my, protože jsme starostlivé bytosti. Zdroj nezajímá, jestli jste protestant, buddhista nebo žid. Každý je odrazem, aspektem celku. Přeji si, aby to všechna náboženství pochopila a nechala se na pokoji. Není to konec jednotlivých náboženství, ale žijte a nechte žít. Každý má jiný pohled a vše se to přičítá k velkému obrazu.

Přešel jsem na druhou stranu se spoustou strachu ohledně toxických odpadů, jaderných raket, populační exploze, deštných pralesů. Vrátil jsem se a miloval každý problém. Milují jaderné odpady. Miluji hřibový oblak. Je to ta nejsvětější mandala, kterou jsme do dnešního dne kdy manifestovali, jako archetyp. Více než jakékoliv náboženství nebo filosofie na Zemi, tento strašlivý, nádherný mrak nás všechny náhle svedl dohromady, na novou úroveň vědomí.

Když víme, že možná můžeme vyhodit planetu do vzduchu padesátkrát, konečně pochopíme, že jsme nyní všichni spolu.

Po jistou dobu museli nechat vybuchovat více bomb, aby se do nás dostali. Pak jsme začali říkat: „Už to nepotřebujeme.“ Nyní jsme v podstatě v bezpečnějším světě, než jsme kdy byli, a bude ještě bezpečnější.

Takže jsem se vrátil a miloval toxické odpady, protože nás svedly dohromady. Tyto věci jsou tak velké. Mýcení deštných pralesů se zpomalí, a za padesát let bude na planetě více stromů, než jak tomu bylo dlouhou dobu. Když se zabýváte ekologií, dělejte to; jste součástí systému, který se stává povědomým. Dělejte to vší silou, ale nebuďte deprimovaní nebo sklíčení. Země se nachází v procesu své domestikace, a my jsme buňkami těla. Nárůst populace se dostává velmi blízko optimálnímu množství energie, která způsobí posun ve vědomí. Tento posun ve vědomí změní politiku, peníze, energii.

Velká záhada života má málo společného s inteligencí. Vesmír není intelektuálním procesem. Intelekt pomůže; ale naše srdce jsou naši moudřejší částí. Od svého návratu jsem zažíval světlo spontánně. Naučil jsem se, jak se do toho prostoru dostat ve své meditaci téměř kdykoliv. Můžete to dělat také. Nemusíte nejdříve zemřít. Jste na to již vybaveni. Tělo je ¨nejnádhernější světelnou bytostí, která existuje. Tělo je vesmír neskutečného světla. Nepotřebujeme rozmlouvat s bohem; bůh již komunikuje s námi v každém okamžiku!

Celý text tohoto příběhu: www.near-death.com/experiences/reincarnation04.html

Osobní stránka Mellen-Thomase Benedicta: www.mellen-thomas.com

Desať krokov k zvýšeniu osobných vibrácií

Zvýšenie vlastných vibrácií je jediným spôsobom ako žiť taký život, aký chceme. Ak vyžarujete vibrácie nízke, nemôžete v živote dosiahnuť harmóniu a budete žiť s vnútorným pocitom nespokojnosti. Túto nespokojnosť je potrebné najprv prijať a zmieriť sa s tým, že vás udržiavala v nízkych vibráciách. Keď zoberiete odvahu niečo urobiť so spôsobom života, ktorý vám nevyhovuje a vedome sa rozhodnete pre zmenu, ste na najlepšej ceste zvýšiť frekvenciu ktorú vyžaruje (a ktorú druhí podvedome vnímajú, aj keď nemusia byť nijako zvlášť citliví). Celý proces zvyšovania vibrácií je v podstate o posune vo vnímaní reality, kedy sa presúvajú od strachu k pocitom vďačnosti, od boja (aj za pozitívne hodnoty) k prijatiu nevyhnutného a vyrovnanie sa s tým, od vyčerpávajúceho a kŕčovitého úsilia na povznášajúci ľahkosti bytia. Lebo to, čo ide samo, je požehnané, ak sa nám niečo v živote drhne, nemá cenu mlátiť hlavou do steny a prekonávať sama seba, lebo aj to je boj. Ak po vás niekto chce, aby ste žili v askéze alebo sa nejako inak trápili či obmedzovali, spýtajte sa sami seba, čo za tým v skutočnosti stojí. Môžete s prekvapením zistiť, že ide o zámerné zníženie vašich vibrácií a vypestovanie závislosti, aby ste boli z nejakého dôvodu pripravení o samostatnosť a status tvorcu svojej vlastnej reality.

Desať krokov k zvýšeniu osobných vibrácií

1. Dávajte si pozor na to, o čom premýšľate. Sledujte bdelo myšlienky, ktoré sa vám cez deň naháňajú hlavou, a ak vám do nej náhodou vstúpi nejaká negatívna či kritická, nezavaľte sa kvôli tomu výčitkami, ale je namiesto toho podľa svojich možností nahraďte nejakými pozitívnejšími. Niektoré z nich, ktoré vás napĺňajú pocitom šťastia a povznášajú, si môžete vopred pripraviť a spísať na kartičku, ktorú potom budete nosiť vždy pri sebe. V prípade prepadnutia negatívnym zmýšľaním, potom na ňu nahliadnite a nenásilne sa "preprogramujte". Dôležité je, aby ste sa udržiavali v pozitívnom zmýšľaní tak dlho, ako je to možné, a čas strávený negatívnymi myšlienkami skrátili na minimum.

2. Hovorte len o tom, čo chcete, nie o tom, čo nechcete. Na čo sa totiž sústredíte, to posilňujete a s najväčšou pravdepodobnosťou sa tiež v živote stretnete. Zmeňte svoj slovník a používajte pozitívny výrazy. Keď napríklad chcete prestať fajčiť, nehovorte si "nefajčím", lebo to vo vás môže evokovať pocity, že ste o niečo ochudobnení. namiesto toho prehlási: "odkladám fajčenie", alebo "Fajčenie nepatrí do môjho života" - aj keď je v poslednej vete formálne zápor, vyznenie vyhlásenia je pozitívne. Vyskúšajte si, čo na vás platí - každý máme svoje vnútorné nastavenie trochu iné.

3. Naučte sa žehnať. Požehnaní nepatrí len kňazom alebo do kostola, ale vyjadrením vďačnosti sa tiež zvyšujú vaše vibrácie. Sústreďte sa na to málo (alebo nič), čo máte a vyjadrite za to vďačnosť. Týmto požehnaním si tejto veci (príležitosti, vlastnosti) do života pritiahnete viac. A tiež verte, že sa vaše očakávania uskutočnia.

4. Vyhýbajte sa negatívnym alebo pesimistickým ľuďom. Takíto ľudia vyžarujú veľmi nízke frekvencie, čo vaše vyžarovanie môže znižovať. Možno ste si sami všimli, že po stretnutí s určitými ľuďmi sa cítite ako vyžmýkaný citrón. Je to tým, že si cucli vašej energie a nemusia to byť len energetickí upíry, ktorí niečo také robia vedome s cieľom druhému uškodiť. To vy sami, so svojím postojom, ktorý voči týmto ľuďom zaujímate, môžete okrádať o svoju drahocennú energiu. Ak sa s nimi stýkať musíte (v zamestnaní, rodine), potom im naznačte, ako by ste ich problémy, stres a starosti, ktorými sa vás snaží zahltiť riešili vy. A ak v tom budú pokračovať, nekompromisne rozhovor s nimi ukončite.

5. Moc nepremýšľajte. Áno, čítate správne, nemyslite toľko! K odreagovaniu od neustálych analýz vám môže pomôcť napríklad prechádzka v parku - ak to do prírody máte moc ďaleko - alebo zatvorenie sa na určitú dobu vo svojej izbe (napríklad s tým, že si musíte odpočinúť, aby vás nerozbolela po práci hlava), a pustite si príjemnú hudbu - nemusí byť nutne relaxačná, a koncentrujte sa na jej zvuk a na svoj pravidelný dych. Neodporúčam vám robiť žiadna náročná dychové cvičenia, len si všímajte toho, ako dýchate. A hlavne nehodnoťte! To by vám nadobudnuté vibrácie zase mohlo znížiť. Môžete sa tiež zamerať na to, že vdychujete pokoj a lásku, a vydychujete napätie a obavy. Na vychádzke či na výlete sa okrem predychávania sústreďte na krásu prírody.

6. Stýkaj sa s ľuďmi rovnakej krvnej skupiny. Nájdite si skupinu ľudí, ktorí sa zaujímajú o rovnaké veci ako vy a súčasne sa od nich učte. Nielenže sa tým pravdepodobne vyhnete energetickým upírom opísaným v bode 4, ale navyše nadviažete aj milé kamarátstva. Ja som napríklad mala hrôzu z masových akcií, ale dnes sa veľmi rada zúčastňujem rôznych spoločných meditácií a podobných akcií. Mám potom zo seba dobrý pocit, že som spoločenská a aktívna.

7. Obetujte každý týždeň niečo, čo vás nezruinuje - čas, peniaze, pomocnú ruku, alebo niečo, čo už nepotrebujete a druhému ešte dobre poslúži. Rozprúdi sa tým energia medzi príjmami a výdavkami: pomôžte a pomoc príde aj vám, darujte a budete obdarovaní. Avšak tento bod si nevysvetľujte tak, že musíte viac dávať ako brať!Hovoríme o rovnováhe, a hlavne zo svojej obete musíte mať dobrý pocit, cítiť, že k niečomu bola. Samoúčelná obeť vám k osvieteniu nielenže nenapomôže, ale mohla by vás od neho aj poriadne zdržať.

8. Uvedomujte si to, čo robíte, a zostaňte naladení pozitívne. Každá vyslaná energia sa nám raz nejako vráti, takže sa snažte byť za všetkých okolností vedomí toho, čo robíte, ako sa k druhým správate a ako v rôznych situáciách konáte. Ako sa k druhým správate, tak sa budú oni správať k vám a tým, že sa budete správať poctivo a spravodlivo, si do života pritiahnete ľudí rovnako zmýšľajúcich i výhodné príležitosti. Na všetko, čo sa vám prihodí, sa snažte pozerať z tej lepšej stránky - z tej, ktorá je pre vás výhodnejšie. Prestaňte sa zaoberať výčitkami typu: "Prečo sa niečo také muselo stať práve mne?", Ale namiesto toho hľadajte odpoveď na otázku: "Aké dvere sa predo mnou týmto zdanlivo nemilosrdným zásahom otvárajú?" Nie je to totiž skutočné, nezabúdajte, že sme duchovné bytosti, ktoré si zvolili určité pozemské prežitky.

9. Zdržte sa sledovanie spravodajstva, ktoré sa sústredí výhradne na tragédie a katastrofy. Nebojte sa, o nič neprídete, vždy sa nájde nejaký ochotník, ktorý vás o zlu, ktoré sa okolo nás deje, bude informovať. Nepodporujú tým však k ľahostajnosti. Ak môžete zlu nejako zabrániť, rozhodne to urobte. Ak však vaše kompetencie tak ďaleko nesiahajú, nemá zmysel sa v bolesti rýpať. Prevažná väčšina médií vrátane reklám funguje na princípe vyvolávanie strachu, ktorý sa vás môže zmocniť natoľko, že budete ako očarení pozerať na obrazovku a chcieť o katastrofe vedieť čím ďalej tým viac - čím sa dostanete do slučky závislosti.

10. Udržujte kontakt so svojimi pocitmi. To je zo všetkých najdôležitejší faktor, ktorý vám pomôže udržiavať si vyššie vibrácie. Vaše pocity v jemnohmotnom svete pôsobia ako lepidlo alebo magnet. Keď zo seba máte dobrý pocit, začnete si do života priťahovať veci, príležitosti a udalosti, ktoré vibrujú na rovnakej frekvencii. Vaša vibračná úroveň sa odvíja od vašich pocitov, takže sa podľa svojich schopností a možností snažte za každých okolností zostať na jej vrchole, a čo najmenej skĺzavajte do negatívy a pesimizmu. Čím lepší pocit budete zo seba a zo svojho života mať, tým viac sa zvýšia vibrácie vášho osobného vyžarovania.

Zdroj: www.zivotnienergie.cz

podstata zmeny

Podstatu zmeny pochopíme len vtedy, ak to už máme za sebou. (Samael)

         Sme obklopení možnosťami, o ktorých možno nie vždy vieme, ale ktoré sú prítomné vždy a len preto, aby nám dali príležitosť na vývoj a poznanie. Buď sa stratíme v sieti informácií alebo niekde vo svojom vnútri nájdeme prameň ešte blikajúceho svetla, a vykročíme na púť sebapoznania. Kráčajúc touto cestou môžeme dostať inakší obraz o sebe samom a o svojom mieste, ktoré vo svete obsadzujeme. Takto sa vôbec neprekvapíme, že všetko, čo sa s nami deje  a kde sa nachádzame, to veru, je naše dielo. Spomeňme si, že o čo sme prosili v živote, stalo sa. Potrebujeme slepé dvierka, lebo len za nimi, v tme, sa v nás zobudí nárok na svetlo, na vzkriesenie, na život. Znamenia sú tu, okolo nás. Musíme ich rozlúštiť. Musíme pochopiť svet. Že život sa nezopakuje, ale sa stále  znovu tvorí. Ale to sa nedeje nezávisle od nás, ale v nás a cez nás. Svet sa stane takým okolo nás, akými sme my sami. Náš obraz vnútorného sveta sa odráža vo vonkajšom svete. Vplyvom tvorivých síl našich myšlienok sa stal svet takým akým je. S touto silou je možné všetko zmeniť. Potrebujeme nájsť svoj pôvod. Záleží len na nás, či sme už úplne zanechali búrlivé ťažké časy, či už na nás môže zažiariť úsvit mieru. Dokážeme ešte otvoriť svoje srdcia pred láskou, ktorá k nám prúdi?

        Slovo je vyslovené a má tvorivú moc. Preto je dôležité dávať pozor, čo hovoríme, ako to povieme a prečo. Lebo v našej hrdlovej čakre sa objavujúca zmena zosilní tvorivú moc vysloveného slova. Je možné si vyberať  zo stavebných kameňoch. Takto identifikujeme náš  vnútorný svet. Je možné nájsť harmóniu. Vplyvom vibrácií sa môžu zbúrať zafixované idei, môžu sa zahodiť zbytočné predstavy, ktoré nás narúšajú vo vnútornom zahĺbení. Keď si vytrpíme naše malé súboje s vnútornými drakmi: s egoizmom, závislosťou, pýchou  a kadejakými zlými vlastnosťami, vtedy veru aj nám podarujú kľúč na otvorenie ďalších dvier, ako v rozprávkach – šancu, aby sme v bytosti druhého človeka našli vyplnenie.

         Stretnutie s druhým v sebe nosí oveľa viac: dáva možnosť, aby sme sa pozreli za jeho tvár, a v hĺbke jeho bytosti sme našli to božské svetlo, ktoré je totožné s našou podstatou bytia. V tajomnej hĺbke duše druhého človeka nájsť božie svetlo: je to úloha, s ktorou sa musí duchovný hľadajúci konfrontovať. Lebo stretnutie s druhým je možnosť zobudiť sa duchovne, je to dar boží, prostredníctvom čoho sa skutočnosť pred nami otvára v nových a v nových vzhľadoch, možnosť nájsť  duchovnú iskru, ktorá je totožná s podstatou všetkého Bytia. Takto dostávame šancu, aby sme naplnili stojac zoči-voči druhému ozajstné Seba-bytie  aby som sa stala sama sebou, a v tomto svetle uvidela pravdivé bytie druhého: univerzálnu skutočnosť všetkého, druhého človeka a vlastnú skutočnosť. Tú skutočnosť, v svetle ktorej sa nestretneme „ja“ a „ty“ ale božská skutočnosť sa teší sebe samej. Musíme sa k nemu priblížiť, musíme prekonať tú priepasť svetelných rokov, ktorá nás oddeľuje, a s týmto jediným krokom to vieme tak urobiť, že v druhom človeku uvidíme seba samého. Nie ako zrkadlový obraz, nie ako ideu, ale ako skutočnosť, ako božiu iskru Seba-bytia  Nie iba cítime, veríme alebo vyznávame, že v druhom sme aj my, ale zakúsime, prežijeme toho skutočnosť. K tomu aby som mohla byť sama sebou, aby som uvidela seba samého, nekonečne sa musím prekonať. K tomu, aby som vošla do Prameňa Seba-bytia, ktorý je s tebou totožný, predovšetkým musím vystúpiť z môjho predošlého seba-stotožnenia, musím sa vzdať svojho predošlého malicherného sebavedomia a ega, musím sa stať bezhraničnou, lebo ťa nájdem len tam, toho druhého, tú skutočnosť, ktorou si aj Ty sám. 

návrat k prameňu

V priebehu svojho života si vezmeme také formy správania sa odvolajúc sa na okolnosti, ktoré sú našej duši neznáme. Začneme hrať rolu, ktorá nie je naša. Ľudia sú zaujímaví. Skoro nikto nechce svoju rolu. Vždy chceme rolu niekoho iného. Myslíme si, že je to lepšie a ľahšie. Nevieme sa zmieriť so svojou úlohou, ktorá bola vybraná prostredníctvom osudu. Pravda, ani nevieme, lebo nechceme vedieť. Nevieme vysloviť, že „buď vôľa Tvoja“ myslíme si, že sme múdrejší ako Stvoriteľ.

Ťažkosti sa nedajú odvodiť na vonkajšie dôvody, tie sú v nás, sú v našom vnútri. Naša osobnosť je iba neustále sa meniaci zložitý výtvor, a kľúč zmien je v našich rukách. Potrebujeme sa dostať na tú úroveň, kde nekonáme len kvôli role a forme, ale aj kvôli obsahu, ktorú v nás žijúca láska uskutočňuje. A ako vieme urobiť poriadok vo svete, ktoré nás obklopuje? Len tak, keď to isté urobíme v našom vnútornom svete. Lebo okolitý svet je zrkadlovým obrazom nášho vnútorného sveta. Keď je niečo, čo nám vadí, čo nás hnevá v druhom človeku, tú vlastnosť vlastne my sami nosíme v podvedomí.

Keď sami v sebe nevytvoríme mier a šťastie, tak to miesto nás nikto neurobí. K tomu však treba vieru, nádej a lásku. Podľa duchovného priblíženia čo je zrejmé z človeka, to je len vrchol ľadovca. Nemôžeme ho zúžiť na to, čo je z neho fyzicky citeľné. Myslím si, že by sa k sebe ľudia obrátili s väčšou úctou a láskou, keby vedeli a prežili výnimočný význam ľudského bytia.

O hmote vieme, že to nie je nič iné, než do kríža priestoru a času uväznené umiestnené svetlo. Cez tento ťažiskový bod môže prestúpiť do tejto časovej zóny uzavretý duch, po tom čo zakúsila radosti telesnosti a ich zaťažujúce vplyvy, vtedy bude vedieť toto uzavreté svetlo oslobodiť a zdvihnúť do výšok. Starosť sa nezačína tam, že žijeme v hmotnom svete a ani to nie je nešťastím, že materiálny svet nám ponúka zmyselné radosti, lebo tu, v polarite, v dualite máme možnosť na skúsenosti, a prostredníctvom toho aj na vzostup. Nemôžeme to vynechať zo svojho života. Všetko musíme urobiť vtedy, kedy to má čas, preto aby sa v neskorších časoch k nám neprivítala neprežitá minulosť, keď už s tým nič nevieme urobiť. Potiaže sa začnú vtedy, keď sa nevieme vzdať matérie a niežeby sme sa pozdvihli, ale stále hlbšie sa do nej vnárame. Kedy veríme, že do rakvy umiestneným telom sa skončí život. Avšak pri prechode nedávame úctu telesnosti ale sa ukloníme pred dušou, ktorá sa stala slobodnou, ktorá sa oslobodila od svojich hrádzí aby išla k svetlu.

Keď dáme pozor, vtedy uslyšíme životnú radosť z piesne drobného vtáčika, a všetku tú múdrosť, ktorú získal počas svojho života. Podľa spôsobu podáva správu, že život je krásny, že je tu jar, a všetko sa znovu zrodí. A predsa nezačneme od nuly. Nezačneme nič s bielou stranou, ale nosíme so sebou získané skúsenosti predošlých životov, a zasejeme tie semená, z ktorých so slobodnou vôľou vyklíči náš dnešný život. Život nám dáva len ponuku, s čím nás pobáda na rozhodnutie. A mi to buď prijmeme alebo nie, z tohto hľadiska, je to úplne jedno. Aj vtedy rozhodujeme, keď nerozhodujeme. Avšak keď nerozhodujeme, toho následky takisto musíme niesť.

     V takých prípadoch sa do nášho života mieša osud, keď sám človek nevie stvoriť harmóniu, lebo je nerozhodný alebo je príliš chtivý. Vôbec nie je jedno ako svoje rozhodnutia prinesieme. Buď podľa zákonov života alebo tak, že pustíme uzdu nášho prehnaného ja-chcenia.

- Život sám je zmena. Všetko je v pohybe, nič nie je stále. To nám nerobí ľahkým náš prípad vtedy, keď sa vnoríme do úradovania našich každodenných starostí. Človek sa hnevá, lebo veci sa nedejú tak, ako chce, v bezmocnosti si zovrieme aj svoju dlaň a viac a viac prehĺtame jedy - v úplnom slova zmysle. Z úrovne myšlienok, keď príde hnev na hmotnú úroveň, sa zmaterializuje  zhmotní sa a skutočne pôsobí ako jed, tak dávajúc prácu našim vnútorným žľazám, imunitnému systému a vylučovacím orgánom, aby sme sa ho zbavili. Rozčuľujme sa, tak ochorieme. A potom máme dôvod znovu sa rozčuľovať, že sme chorí. A hurá, môžeme liečiť príznaky: vredy žalúdka, nedostatočnosť pečene, zápcha. Lebo hnev je skutočne negatívna energia, a tak utvára disharmóniu. A čo je vlastne hnev? Vtedy sa hneváme, keď sa naše záležitosti neutvárajú tak, ako my chceme. Keď sa niečo nezhoduje s tým, aké sú naše predstavy. Naše vzťahy nie sú také, aké by sme chceli, sme rozčúlený kvôli iným, tak trestáme seba samých kvôli nim. Avšak iných jednoducho nevieme zmeniť. Kde máme šancu na zmenu, tým sme my sami. Máme možnosť na to, aby sme zmenili naše predstavy, túžby. Inak nie je dobrý ani zlý osud, ani konečný osud, lebo vždy je možné ho zmeniť. -

sila tvorenia

Keď sa rozhodujeme, či máme urobiť určitú vec, skúsme si predstaviť, ako by vyzeral svet, keby to robil každý. =)

Ako náhle pochopíme, že si sami utvárame svoje zážitky, budeme si chcieť lepšie ujasniť, po čom túžime, aby sme tomu dovolili nastať. Kým sa totiž nezastavíme a nezistíme, čo vlastne naozaj chceme, nemôžeme zámerne tvoriť.

Úplne všetko, čo v živote máme, si sami priťahujeme a nemôže k nám prísť nič, pokiaľ si to k sebe nepozveme. Našim zámerom je pritom uvedomiť si, čo chceme zo všetkého najviac v konkrétnom momente. Tak využijeme obrovskú vesmírnu silu, ktorú sústreďujeme do konkrétneho okamžiku, ktorý práve prebieha.  A práve preto je dobré pochopiť, akú moc má náš prítomný okamžik.

Je takto možné nahradiť zmätok úplnou jasnosťou, pocit bezmocnosti vedomím, že všetko je v našich rukách, a pocit stagnácie úžasným, vzrušujúcim pocitom, že napredujeme. Zmätok nastáva vtedy, keď sa zaoberáme príliš mnohými vecami naraz. Jasnosť nastupuje vtedy, keď sa v mysli sústredíme iba na jednu vec.

Vždy keď si uvedomíme, že vstupujeme do ďalšieho úseku, zastavme sa na chvíľu a nahlas alebo v duchu si povedzme, čo chceme zo všetkého najviac v tomto nasledujúcom úseku. Mocný zákon príťažlivosti potom začne usporadúvať myšlienky, okolnosti, udalosti a dokonca aj slová či jednanie druhých tak, aby to bolo v súlade s naším zámerom.

Keď rozmýšľame o tom, čo by sme chceli v budúcnosti, začíname si priťahovať podstatu toho, čo chceme mať v budúcnosti. No keďže naša prítomnosť na to zatiaľ nie je pripravená, pravdepodobne to nenastane hneď – ale začne sa to blížiť. A ako sa tak blížime k tomuto budúcemu stavu, blížia sa aj udalosti a okolnosti, o ktorých sme rozmýšľali. Toto je kľúč k zámernému tvoreniu: predstavme si sami seba ako magnet, ktorý si v každom okamžiku priťahuje to, čo zodpovedá tomu, ako sa cítime. To, ako sa cítime, je doslova potenciálom toho, čo si priťahujeme.

Všetky fyzické bytosti komunikujú so svojou vnútornou bytosťou. Preto vždy, keď máme pozitívne pocity, vedzme, že sme v súlade s našimi vnútornými zámermi. Priťahujeme si stále iba to, čo cielene chceme.  Keď niečo naozaj veľmi veľmi chceme, veľmi rýchlo to k nám príde. Keď niečo veľmi, naozaj veľmi nechceme, tiež to k nám veľmi rýchlo príde. Čiastkový zámer nám má pomôcť vyslať jasnú myšlienku na to, čo chceme a sústrediť sa na ňu natoľko, aby to v nás vyvolalo emócie hneď v tej chvíli. A takáto jasnosť to potom urýchli.            Meditovať znamená odpútať pozornosť od vedomého fyzického sveta a dovoliť si spojiť sa so svetom vnútorným. V rámci čiastkových zámerov odstraňujeme hlavné brzdiace faktory zámerného tvorenia: vplyv druhých, ktorí môžu mať iné zámery, ako my, alebo vplyv našich vlastných starých zvykov. Je veľmi dôležité uvedomovať si a venovať pozornosť tomu, čo presne chceme, pretože inak nás môže pohltiť vplyv toho, čo nás obklopuje. Sme bombardovaní neustálymi myšlienkovými podnetmi. Preto ak nemyslíme na to, čo je pre nás dôležité, môže nás polapiť myšlienka niekoho iného, a tá už pre nás môže a nemusí byť dôležitá.

Čas a prax nás naučia, že to, či je pre nás niečo vhodné, spoznáme podľa toho, ako sa cítime. Keď si volíme myšlienky, ktoré sú v súlade s našim širším uhlom pohľadu, pocítime radosť, ktorá nám potvrdí, že daná myšlienka je vhodná.

Sme fyzické bytosti, ale je v nás životná sila, energia, božská sila, tvorivá energia, ktorá do nás prúdi z vnútornej dimenzie. Dvomi stranami rovnice tvorenia sú chcieť a dovoliť, prípadne sa dá povedať chcieť a očakávať, alebo myslieť na to a očakávať to. Najlepším spôsobom je po niečom túžiť a uveriť, že to dosiahneme, to je najlepšia tvorba. Ak po niečom túžime a veríme, že to môžeme dosiahnuť, vzniká rovnováha, rovnica sedí a my získame to, čo chceme. Ak po niečom veľmi túžime, ale pochybujeme, že by sme to mohli dosiahnuť, nemôže to k nám prísť, aspoň nie hneď, pretože musíme uviesť do súladu myšlienku túžby a myšlienku viery.

Činnosť, ktorá vychádza z pocitu inšpirácie, povedie k dobrým výsledkom, pretože v takom prípade dovoľujeme vesmírnym zákonom, aby nám pomáhali. S dosahovaním myšlienkového súladu s danou túžbou zistíme, že najväčšia časť samotného tvorivého procesu sa odohráva na vibračnej úrovni.

Problémom väčšiny vzťahov je to, že sa zachytia nejakej maličkosti, ktorá sa im nepáči, a tej potom venujú najväčšiu pozornosť. A podľa zákona príťažlivosti potom je viac toho, čo nechcú. Sústrediť sa nato, čo máme spoločné, v čom môžeme dosiahnuť súlad, v čom sa zhodujeme, v tom spočíva riešenie.

Ak chceme byť bohatí a veríme, že si to zaslúžime, a očakávame, že k nám bohatstvo príde jednoducho iba preto, lebo to chceme, potom v našom zmýšľaní nie sú žiadne rozpory – a bohatstvo sa k nám začne hrnúť.

Venujme pozornosť tomu, ako sa cítime keď rozmýšľame o určitých veciach. Tak spoznáme, či je v našom myslení nejaký rozpor, a budeme môcť ho odstrániť. A potom k nám nutne musí prísť čokoľvek, po čom túžime. Zákon príťažlivosti nám to musí priniesť. Hoci keď nemáme veľkú vieru, naša túžba silnie, a tak nám po určitom čase zákon príťažlivosti prinesie to, čo zodpovedá najsilnejším pocitom. Pretože je tu hojnosť všetkého vo všetkých oblastiach pre všetkých.

Sila vôle môže znamenať „odhodlanie“. A odhodlanie môže znamenať „cielené myslenie“. Jednoducho myslime na to, čomu dávame prednosť, a to vytrvalo počas celého dňa, a zákon príťažlivosti sa postará o všetko ostatné. Keď venujeme pozornosť tomu, čo už je, priťahujeme si len viac toho, čo už je. Ak na druhej strane venujeme pozornosť tomu, čo chceme, priťahujeme si zmenu.

Keď je naša viera v to, čo môžeme dosiahnuť, v rozpore s tým, čo túžime dosiahnuť, potom nám ani usilovná práca neprinesie dobré výsledky a po čase začneme byť jednoducho unavení. Náš prítomný okamžik má veľkú moc.

Ľudia majú strach zo zmien. Nechcú zmeniť svoje zabehané stereotypy a dosť na nich pôsobí všeobecne zabehaný názor na veci, obvyklý obraz sveta. Tam je tá bariéra. Východiskom je zmena myslenia, mať odvahu, vytrvalosť, disciplínu – to veľa ľudí nemá. Láska nie je závislosť, žiarlivosť, bolesť, utrpenie, očakávanie, nádeje. Iba keď sa človek dokáže zbaviť týchto príznakov, iba vtedy má možnosť zažiť skutočnú lásku. Láska je skôr duchovná záležitosť a nepatrí k pozemskému životu v čase a priestore. Láska je nadčasová, existuje mimo čas a priestor, ale keď prichádza do našej dimenzie, je už skreslená  našimi pudmi, ktoré máme od zvierat. Už samotný pojem lásky je skreslený tým, že sme v tele. Keď miluješ ženu, miluješ ten obraz. Keď začínaš mať fyzický kontakt, láska postupne mizne, vzniká závislosť. Je to ako opojenie. Tu na Zemi prechádzame školou. Každý z nás sa rozhodol, že na túto Zem vstúpi, bol oboznámený s pravidlami a musí touto školou prejsť. Jediná úloha, ktorú sa tu na Zemi máme naučiť je  - milovať. Za týchto okolností a v týchto podmienkach.

pomôž sám sebe a pomôžeš ostatným

"Neverím, že existuje pozemský život. Život existuje stále, smrťou iba strácame potravinový obal. Znamená to, že každá energetická bytosť sa rozhodla prejsť pozemskou školou... Nie sú nevyliečiteľné nemoci, je nevyliečiteľné vedomie. Neexistuje diagnóza, existuje len stav. A čo ten stav dokáže zmeniť? Iba naša myseľ. Keď na seba zoberieme všetku zodpovednosť, odblokuje sa náš vzťah tela s naším vedomím a dokážeme sa prebudiť, vyliečiť sa."

     Pochopme našu zodpovednosť: sily živej duše treba využívať na to, aby sme v každodennom živote, vo vzťahu k našim blížnym, spoznali hnacie podnety našich činov. Je dôležité, aby sme vytvorili rovnováhu a zabezpečili harmonické striedanie nášho styku medzi silovým poľom živej duše a nášho dýchacieho poľa, prostredníctvom denného očistenia.

Keď do hĺbky prenikajúcou inteligenciou a silou lásky pristupujeme k našim omylom, vtedy z kroka na krok vieme odovzdať náš egocentrický systém. Táto, od lásky preniknutá hlboká inteligencia nám dovolí, aby sme sa prijali a videli seba samého a veci, aké v skutočnosti sú.

       Na to, aby nás svojou mocou nepodmanili vnútorné alebo vonkajšie, príjemné alebo nepríjemné ilúzie, musíme všetko prijať s láskou. Tak dostaneme silu a schopnosť k novému druhu vnímania. Nikto sa nemôže rozlúčiť s našim egom. V priebehu nespočetných cirkulácií, vplyvom prežitých skúseností, pud sebazáchovy stratí nad nami moc. Ožije pre nás jeho pôvodný význam a oslobodí v skúsenostiach uzatvorenú energiu, kým konflikt udržuje kolobeh príčiny a následku. 

Naše vedomie má za úlohu vypátrať všetky príčiny našich prekážok. Úprimná, hlboko precítená láska k blížnemu vyžaduje poznanie toho, že prečo rozmýšľa, cíti a koná niekto tak, ako to robí. Keď sa nám podarí niektorú z týchto oslobodzujúcich síl vtiahnuť do nášho dýchacieho priestoru, keď tieto sily vstúpia cez  jeden kanál do nášho života a poslúchneme,  budeme ich nasledovať a pomocou vnútorných síl odoláme iným silám, vtedy chodíme na správnej ceste. Vtedy sa zmení aj veľký dýchací priestor, vtedy sa zmení naše dýchanie.

dimenzie nášho osudu

Náš život sa odohráva spravidla v troch dimenziách. Prvá je individuálna dimenzia, ktorú vníma dnešný človek najsilnejšie – ale nežijeme len v tejto, nie sme prítomný len v nej, ale aj vo svete spolupatričnosti. Pod slovom spolupatričnosť myslím na to, že sme členovia rôznych skupín, rodín, spoločností a národov. Tretia dimenzia je univerzálna, všetko, čo je v ľudskom bytí náš spoločný osud. Náš osobný život stojí v individuálnej, kolektívnej a univerzálnej dimenzií a vo všetkých troch by sa nejako chcel rozvíjať. Tieto tri dimenzie sú naraz potrebné k tomu, aby sme niečo o sebapoznaní mohli povedať, samozrejme v zhode s realitou. Dokonca v zhode s tromi dimenziami môžeme hovoriť o trojakej povahe JA.

        A či nie je možné, že jedna ťažkosť  dneška sa skrýva práve v tom, že sebapoznanie zúžime na individuálnu, individualitu zdôrazňujúcu dimenziu? Tú odkrývame veľmi pekne, snažíme sa tienisto pochopiť pomocou aproximácie- psychologického pohľadu a z iného priblíženia, a zároveň takmer zabúdame na kolektívnu, spoločenskú dimenziu a často aj na univerzálnu. Nie je azda možné, že určité naše ťažkosti, problémy sa preto nevedia vyriešiť, lebo  menej si uvedomujeme v sebe celok skutočnosti alebo reality, dokonca celok nášho JA?

kozmický človek

"Energia vesmíru sa koncentruje v intuícií človeka, v jeho vôle. Hmota vesmíru sa prejavuje v ľudskej myšlienke. Analógia energie a matérie, taktiež aj duševnej vôle a myšlienky je základom jednoty makrokozmu a mikrokozmu, sformulovaný v učeniach pradávnej múdrosti. Kto som ja? Mikrokozmos, človek, ktorý sa zdokonaľuje na základe nadobudnutých skúseností získaných následkom poznania smrteľnej osobnosti. Môj cieľ a naplnenie mojich možností sú tie, po ktorých spoznám, že to nájdem len v jednote. K tomu však svoje vedomie musím zdvihnúť na úroveň svojej duševnej vôle. Moja intuícia už s istotou vedie nástroj mojej nesmrteľnej božskej prítomnosti, moje fyzické telo, ktoré skoršie bolo považované  za jedinečné. Čo je nemoc? Výsledok potlačenia môjho duševného života. Pohnime sa na ceste spoznania!" (D.B.)

úryvky / Eckhart Tolle - Jednota všetkého živého

„Zmena neprebieha len v našich mysliach a myšlienkach, ale na oveľa hlbšej úrovni. Jadro nového vedomia spočíva v transcendencii myšlienok. Čiže v tom, aby sme v sebe znovu objavili schopnosť povzniesť sa nad bežný spôsob myslenia a uvedomili si tú nesmiernu dimenziu, ktorá presahuje akúkoľvek myšlienku.“

„Prvotnou príčinou nikdy nie je situácia ako taká, ale to, čo si o nej myslíte.Uvedomujte si svoje myšlienky. Oddeľujte ich od situácie, ktorá je vždy neutrálna, taká, aká je. Prestaňte sa stotožňovať s myšlienkami a emóciami a radšej sa staňte vedomím, ktoré je za nimi.“

„Keby ste chceli vypátrať príčinu každej udalosti, museli by ste sa vrátiť na počiatok stvorenia. Kozmos nie je chaotický. Samotné slovo cosmos znamená poriadok. Nie je to však taký poriadok, ktorý by ľudská myseľ vedela niekedy pochopiť; môže ho len občas zahliadnuť. Skrytú harmóniu, posvätnosť a vyšší poriadok uvidíme len vtedy, keď zostaneme pohrúžení v sebe bez toho, aby sme sa dali vyrušovať  hlukom myšlienok.“

„Viete oddeliť myslenie od vnímania?  Viete sa dívať bez toho, aby ste počúvali komentáre, konklúzie, porovnávania a dohady, ktorými vás bombarduje hlas vo vašej hlave? Keď vnímame bez toho, aby sme interpretovali a pomenúvali, čiže bez toho, aby sme k vnemom pridávali svoje myšlienky, pocítime, že zdanlivo osamotené veci sú v skrytosti prepojené. Vedomie je v pozadí, kým v popredí je hlas, ten, kto myslí. Takto sa môžete oslobodiť spod jarma ega, čiže spod jarma nepozorovanej mysle.“

„Žiadna myšlienka nemôže postihnúť nesmiernosť celku. Realita je jednotný celok, no pre myšlienky ju vnímame útržkovito. A z toho vznikajú také základné nedorozumenia, ako napríklad predstava, že veci a udalosti jestvujú oddelene alebo že toto je príčinou tamtoho. Každá myšlienka ponúka pohľad a každý pohľad, už len zo svojej podstaty, predstavuje obmedzenie, čo v konečnom dôsledku znamená, že nemôže byť pravdivý a už vôbec nie absolútne platný. Len celok je pravdivý, no ten nemožno vyjadriť slovom ani myšlienkou. Ak sa však na veci pozrieme spoza hraníc myšlienok, čiže z hľadiska nepochopiteľného pre ľudskú myseľ, zistíme, že všetko, čo sa deje, sa deje len v prítomnosti. Všetko to, čo bolo a čo ešte len bude, jestvuje teraz, mimo času, ktorý je iba mentálnou konštrukciou.“

„Je vôbec možné zbaviť sa presvedčenia, že by ste mali alebo potrebovali vedieť, kto ste ?  Inak povedané, môžete prestať vnímať pojmové definície ako niečo, prostredníctvom čoho pociťujete svoje ja ?  Dokážete prestať hľadať svoju identitu v myšlienkach? Čím väčšmi budujete svoju identitu z myšlienok, tým väčšmi sa oddeľujete od duchovnej dimenzie, ktorá je vo vás.“

„Šťastie je vždy prchavé, no nezávislosť od šťastia môžete dosiahnuť už teraz. A to tým, že prijmete to, čo je.“

„Všetko, čo je, alebo čo sa práve deje, je len forma, prostredníctvom ktorej sa prejavuje Prítomnosť.“

„Pokiaľ budete formám  - ktoré vlastne tvoria svet neustále vnútorne vzdorovať,  stanú sa z nich neprekonateľné prekážky,  ktoré vám zabránia v tom,  aby ste boli samými sebou aj bez foriem, čiže vás oddelia od jediného Života. Pokiaľ ste schopní formám Prítomnosti vnútorne povedať „áno", z foriem sa stanú priechody do neviditeľnej dimenzie. Potom rozdiel medzi týmto svetom a Bohom zmizne.“

„Vo chvíli, keď vás zachvátia úzkosť a stres, znamená to, že vás ovládol vonkajší cieľ a vy ste stratili zo zreteľa svoj vnútorný cieľ. Zabudli ste, že prvoradý je stav vášho vedomia a všetko ostatné je druhoradé.“

„Najdôležitejším a najzákladnejším vzťahom vášho života je vzťah k Prítomnosti, presnejšie k formám, prostredníctvom ktorých sa Prítomnosť prejavuje, čiže k tomu, čo práve je alebo čo sa práve deje. Ak je váš vzťah k Prítomnosti nefunkčný, táto dysfunkcia sa prejaví vo všetkých vašich vzťahoch a situáciách, v ktorých sa ocitnete. Ego by sa dalo jednoducho definovať takto: je to dysfunkčný vzťah k prítomnej chvíli. O tom, aký vzťah chcete mať k prítomnému okamihu, môžete rozhodnúť teraz. Jediné rozhodnutie zmení celú vašu realitu. Lenže toto rozhodnutie musíte robiť znovu a znovu a znovu - až kým sa takýto spôsob života nestane pre vás úplne prirodzeným.“

„Tým, že zo svojho vedomia eliminujete čas, súčasne eliminujete aj silu svojho ega. To je pravé duchovné cvičenie.“

„To, o čom hovoríme, je odstránenie psychologického času, ktorým sa egoická myseľ neprestajne zapodieva, keď sa zameriava na minulosť a budúcnosť, pričom nejaví ani najmenšiu ochotu zosúladiť sa so životom, s nevyhnutným súcnom prítomnej chvíle.“

„Čas je horizontálny rozmer života, povrchová vrstva reality. Jestvuje však aj vertikálna dimenzia, hĺbka, ku ktorej preniknete len bránou prítomného okamihu.Vedomie je sila,  ktorá je obsiahnutá v prítomnom okamihu. Preto ju nazývame Prítomnosťou.“

„Zakaždým existuje len tento jeden jediný krok. Mali by ste mu venovať plnú pozornosť. To však nebude znamenať, že neviete, kam kráčate: znamená to len toľko, že tento krok je prvoradý a cieľ len druhoradý. A to, čo vás stretne v cieli vašej cesty, bude závisieť od kvality tohto jedného kroku. Inak povedané: to, čo pre vás chystá budúcnosť, sa odvíja od súčasného stavu vášho vedomia.“

„Vďaka prítomnému okamihu sa viete spojiť so samotným životom, ktorému sa tradične hovorí „Boh". Ak sa od neho odvrátite, stiahne sa z vášho života a jediné, čo vám zostane, bude len predstava o Bohu, v ktorú jedni veria, kým iní ju popierajú. Ešte aj viera v Boha je len úbohá náhrada, ktorá sotva umožňuje pocítiť živú realitu Boha prejavujúceho sa v každom okamihu vášho života.“

„Ak raz prijmete pominuteľnosť všetkých vecí a nevyhnutnosť zmien, môžete si užívať radosti života, kým trvajú, a nebáť sa toho, čo prinesie budúcnosť. Keď na ničom nelipnete, môžete sa na udalosti svojho života dívať z nadhľadu a neuviaznete v nich.“

„Som vedomie, ktoré si uvedomuje svoju pripútanosť." Takto sa začína transformácia vedomia.

„Keď rozjímate o nesmiernosti vesmírnych priestorov, alebo keď sa ponoríte do ticha počas skorých ranných hodín pred východom slnka, zarezonuje vo vás niečo povedomé. Tú nesmiernu hĺbku vnímate ako svoju a zrazu viete, že ten vzácny pokoj, v ktorom niet nijakých foriem, je oveľa bližší vašej podstate než to, čo tvorí obsah vášho života.“

„Vesmír má dvojakú povahu,  pretože ho tvoria veci a priestor - predmety a prázdno a vy ste takí istí. Tak ako priestor umožňuje všetkým veciam, aby existovali, tak ako by bez ticha nemohol existovať ani zvuk, ani vy by ste nemohli existovať bez životodarnej dimenzie, v ktorej niet žiadnych foriem a ktorá je esenciou toho, kto ste.“

„Kolektívna choroba ľudstva spočíva v tom, že ľudia sa priveľmi pohrúžili do diania, ktoré ich obklopuje, a žijú zhypnotizovaní svetom premenlivých foriem. Obsah života ich pohlcuje natoľko, že zabudli na esenciu, ktorá presahuje obsah, formu i myšlienku. Stravuje ich plynutie času, a preto zabudli na to, že ich pravým domovom je večnosť, domovom, odkiaľ prišli a kam sa raz vrátia. Večnosť je vaša živá podstata.“

„Kvety nám svojou krásou pripomínajú inú krásu - tú, ktorá je súčasťou nášho vnútorného bytia, krásu našej pravej prirodzenosti.“

„Najsilnejším a najúspešnejším ste vtedy,  keď ste sami sebou. Ste Bytie, ktoré sa nachádza za vašou ľudskou podobou, skôr pole nepodmienených možností než niečo pevne definovateľné. Prestaňte teda samých seba neustále definovať - či už sami pred sebou alebo pred ostatnými. Nezomriete, nebojte sa. Práveže začnete žiť. A nelámte si hlavu tým, ako vás definujú ostatní. Tým, že vás nejako definujú, obmedzujú len seba - je to ich problém. Vždy, keď sa s niekým stretnete, usilujte sa k nemu nepristupovať z pozície svojej roly či funkcie, ale ako pole vedomej Prítomnosti.“

„Keď myslíte, cítite, vnímate alebo prežívate niečo, vedomie sa vtelí do formy. Reinkarnuje sa do myšlienky, pocitu, zmyslového vnemu, zážitku. Cyklus znovuzrodení, z ktorého sa budhisti snažia uniknúť, sa neprestajne opakuje a vystúpiť z neho sa dá len v tejto chvíli - vďaka sile Prítomnosti. Ak prijmete formu, ktorú na seba berie Prítomnosť, dostanete sa do súladu s priestorom, čiže s podstatou Prítomnosti. Vytvorí sa vo vás vnútorný vesmír. Keď sa budete riadiť ním, a nie formami, získate jasnozrivosť a nastolíte tak vo svojom živote rovnováhu.“

„Radosť z Bytia, ktorá je jediným skutočným šťastím, vám neposkytne žiadna forma, žiaden majetok, úspech, osoba či udalosť - skrátka, nič z toho, čo sa deje. Radosť k nám nemôže nikdy prísť. Pretože je v nás a vyžaruje z nášho vnútra, z dimenzie, v ktorej niet žiadnych foriem, zo samotného vedomia, je v jednote s nami.“

„Keď ste prebudení, už sa nestrácate v myšlienkach, ale vnímate seba ako vedomie, ktoré tvorí pozadie vášho myslenia. Myslenie prestáva byť samoúčelnou, autonómnou aktivitou, ktorá ovláda vás i celý váš život. Namiesto myslenia začne vo vašom živote dominovať uvedomovanie. Myslenie začne slúžiť procesu uvedomovania - vedomému kontaktu s univerzálnou inteligenciou. Toto vedomie zbavené myšlienok možno označiť aj slovom Prítomnosť.“

„Aký je vzťah medzi uvedomením a myslením? Uvedomenie je priestor, v ktorom myšlienky existujú,  keď si ten priestor uvedomí sám seba.“ 

„Vaším vnútorným cieľom je prebudiť sa. Nejde o nič viac. Tento cieľ vás spája s ostatnými obyvateľmi tejto planéty - pretože to je účel existencie ľudstva. Vnútorný účel vášho života je esenciálnou súčasťou zmyslu celku, vesmíru a jeho vznikajúcej inteligencie. Účel vášho života, ktorý žijete navonok, sa v priebehu času môže meniť. Každý človek má iný cieľ. Na to, aby ste mohli naplniť zmysel vášho vonkajšieho života, musíte najprv nájsť jeho vnútorný cieľ a zosúladiť s ním svoj život. V tom spočíva základ skutočného úspechu.“

„Zmysel utrpenia je vznešený  - rozvoj vedomia a spálenie ega. V utrpení sa totiž rodí transmutácia. Oheň utrpenia sa mení na svetlo čistého vedomia.“

„Ak celá táto egoická dráma má nejaký zmysel, tak len nepriamy, ktorý spočíva v tom, že na tejto planéte sa rodí stále viac utrpenia a utrpenie - hoci ho spôsobuje ego - vedie k zničeniu ega. Je to oheň, v ktorom ego spaľuje samo seba.“

„Oslobodiť sa od ega nie je vôbec náročné; vlastne je to celkom jednoduché. Úplne stačí, ak si budete uvedomovať svoje myšlienky a emócie také, aké v skutočnosti sú.Čiže nemusíte „robiť" niečo, len sa bdelo „prizerať". Z tohto hľadiska naozaj platí, že nemôžete „urobiť" nič pre to, aby ste sa zbavili svojho ega. Vo chvíli, keď vo vás nastane onen posun od myslenia k uvedomovaniu, začne vo vašom živote pôsobiť inteligencia, ktorá ďaleko presahuje bystrosť ega.“

„Dobrý človek sa z vás nestane tak, že sa budete snažiť byť dobrý. Ale tak, že objavíte dobro, ktoré vo vás už je, a umožníte mu, aby sa prejavilo.“

„Zenová múdrosť hovorí: „Nehľadaj pravdu. Iba prestaň lipnúť na svojich názoroch." Čo to znamená? Prestaňte sa stotožňovať so svojou mysľou. To, čím ste bez svojich predstáv, sa potom ukáže aj samo.“

„Ak sa chcete duchovne prebudiť, musíte si najprv uvedomiť to, čo je vo vás neprebudené, čiže vaše ego a všetky jeho spôsoby, ktorými sa prejavuje. Keď rozpoznáte to, čo je vo vás nevedomé, uvedomíte si aj to, čo toto poznanie umožnilo, čiže sa prebudíte. Nemôžete bojovať proti egu a zvíťaziť nad ním práve tak ako nemôžete bojovať ani proti tme. To, čo potrebujete, je svetlo vedomia.  Vy ste to svetlo.“

„V blízkosti smrti sa celá predstava o vlastníctve stáva bezvýznamnou. V posledných okamihoch svojho života si ľudia uvedomia, že hoci sa celý život snažili zdokonaľovať svoje ja, v skutočnosti hľadali Bytie, ktoré tu však neprestajne bolo, no nevideli ho len preto, lebo sa stotožňovali s rôznymi vecami, čiže s predstavami svojej mysle. Ľudia novej zeme budú k starobe pristupovať s úctou a budú si ju vysoko vážiť ako obdobie rozkvitajúceho vedomia.“

„Keď sa bude vaše vedomie zvyšovať a váš život už nebude riadiť ego, nebudete musieť čakať na nejakú osobnú tragédiu či na to, aby sa vám v starobe svet postupne scvrkol a nakoniec skolaboval, vďaka čomu by ste konečne objavili vnútorný zmysel vášho života. Na našej planéte sa objavuje nový druh vedomia, a tak čoraz menej ľudí potrebuje životné otrasy na to, aby duchovne precitli. Dobrovoľne prijímajú prebudenie už v období, keď sa ich život ešte len rozvíja. A keď ich už v danom životnom cykle ego neovláda, môže vďaka vonkajším prejavom - ako sú myšlienky, slová, tvorivé činy - prenikať do sveta duchovná dimenzia s takou silou, ako sa to deje vo fáze návratu. Je to dimenzia ticha, Bytia a rozpadu foriem.“

„Milovať znamená rozpoznať seba v tom druhom. V takých chvíľach sa ukáže, že„odlišnosť" druhých  je len ilúzia, ktorá patrí iba do ríše ľudí a foriem. Keď niekto pochopí vašu pravú podstatu, Bytie sa opäť raz prejaví v plnšej miere. Len láska môže vykúpiť svet.“

„Keď vedomie nie je úplne zahltené myšlienkami, nejaká jeho časť zostáva v nepodmienenom a bezforemnom, pôvodnom stave. To je vnútorný priestor. Slovo „vedomie" naznačuje nielen to, že si uvedomujete veci (objekty), ale aj to, že si uvedomujete, že si niečo uvedomujete. Vo chvíli, keď sa úplne prestanete identifikovať s formami, vaše vedomie - teda vaše skutočné ja - sa vyslobodí z väzenia foriem. Táto sloboda znamená vlastne vznik vnútorného priestoru.“

„Uvedomujte si,  že dýchanie odvádza pozornosť od myšlienok  a vytvára priestor.Jeden vedomý nádych a výdych stačí na to, aby sa vytvoril priestor tam, kde prv nepretržite prúdil myšlienky. Jediný vedomý nádych a výdych (dva alebo tri by boli ešte lepšie), zopakovaný v priebehu dňa niekoľkokrát, je najlepší spôsob, ako vniesť do svojho života viac priestoru.“

„Váš život má vnútorný i vonkajší cieľ. Vnútorný cieľ sa týka Bytia a je prvotný. Vonkajší cieľ života sa týka vašej činnosti a je druhoradý. Činy, hoci sú nevyhnutné, vo vonkajšej realite sú len druhoradým faktorom. V procese tvorby je prvoradým faktorom vedomie.“

„Nezáleží na tom, akí sme aktívni a koľko úsilia vyvíjame: to, aký je náš svet, závisí v prvom rade od stavu nášho vedomia. Ak sa nezmeníme vnútorne, nebudeme vedieť zmeniť ani to, čo je vonku. Budeme len znovu a znovu vytvárať modifikované verzie toho istého sveta - sveta, ktorý je len vonkajším odrazom nášho ega.“

„Ak raz zažijete záblesk uvedomenia či Prítomnosti, váš zážitok bude priamy. Už to nebude len pojem vo vašej mysli. Potom si už budete môcť vedome vybrať, či chcete byť prítomní alebo radšej zotrvať ponorení v prúde zbytočných myšlienok. Môžete si do svojho života pozvať Prítomnosť, inak povedané vytvoriť si priestor. K milosrdenstvu duchovného prebudenia však patrí aj zodpovednosť. Buď budete aj naďalej žiť ako doposiaľ a správať sa, ako keby sa vôbec nič nebolo stalo, alebo pochopíte význam duchovného prebudenia a uznáte, že uvedomenie je tá najdôležitejšia vec, ktorá sa vám mohla prihodiť.“

„Osvietené konanie znamená zosúladenie vášho vonkajšieho cieľa (toho, čo robíte) s vnútorným cieľom (so stavom duchovného prebudenia). Osvietené činy vás spoja s vonkajším účelom vesmíru. A skrze vás bude potom vedomie prenikať do tohto sveta. Bude prítomné v každej vašej činnosti a bude vás viesť a posilňovať. Ak sa nejakej činnosti nevenujete s odovzdaním, radosťou a nadšením, čoskoro zistíte, že spôsobujete utrpenie - sebe aj druhým. Ak sa však nijako neviete tešiť z toho, čo práve robíte, alebo to neviete akceptovať, prestaňte sa tej činnosti venovať. Inak nebudete schopní niesť zodpovednosť za jedinú vec, za ktorú ste zodpovední a na ktorej skutočne záleží: za stav vášho vedomia. Radosť budete mať z každej činnosti, pri ktorej budete plne prítomní a ktorá nebude len prostriedkom na dosiahnutie nejakého cieľa. Vaša radosť nepochádza z toho, čo robíte, ale z hlbokého pocitu živosti, ktorý preniká do vašej práce. Tá živosť je totožná s vašou podstatou. Keď teda niečo robíte s radosťou, prežívate vlastne radosť z Bytia v jeho dynamickom aspekte.“

„Pocit radosti vás spojí s energiou celého stvorenia. Máte pocit, že žijete nezmyselným životom, alebo že ste vyčerpaní a vystresovaní, je to preto, lebo ste ešte do svojho života nevniesli dimenziu vedomia. Vaším hlavným cieľom ešte nie je to, aby ste si uvedomovali svoje konanie. Dnes už vieme, že so stresom sa do tela vylučujú jedovaté látky a že stres spôsobuje srdcové ochorenia a rakovinu. Nadšenie sa však odlišuje od stresu tým,  že vzniká z energie s vysokou frekvenciou,  ktorá rezonuje s tvorivou silou vesmíru.  Zrejme preto americký filozof Ralph Waldo Emerson  povedal: „Bez nadšenia nikdy nevzniklo nič významné." Hoci nadšenie si uvedomuje, kam smeruje, zostáva v hlbokej jednote s prítomnou chvíľou, zdrojom svojej živosti, radosti a sily. Keď ste nadšení, netúžite po ničom, pretože vám nič nechýba. Vaše nadšenie je v súlade so životom a nech by už bola vaša činnosť akokoľvek plná nadšenia, nebudete sa v nej strácať. Pretože aj uprostred horúčkovitej činorodosti sa budete vedieť vrátiť do svojho stredu, na to pokojné a nesmierne živé miesto, do zdroja, z ktorého všetko pochádza a ktorého sa predsa nič nedotýka.“

„Iba Prítomnosť vás môže oslobodiť od ega a prítomní môžete byť len Teraz, a nie včera alebo zajtra. Iba Prítomnosť vás môže zbaviť ťarchy minulosti a zmeniť stav vášho vedomia.“

„Buďte bdelí. Ak vo vás pracuje uvedomenie, rozpoznáte, že hlas vo vašej hlave je len dávna myšlienka podmienená minulosťou a že už nemusíte uveriť všetkému, čo sa vám preženie hlavou. Sú to staré myšlienky, nič viac. Vedomie znamená Prítomnosť a len Prítomnosť je schopná rozpustiť vašu nevedomú minulosť.“

„Ak chcete skončiť utrpenie, ktoré sužuje ľudstvo už tisícročia, musíte začať od seba. Musíte prevziať zodpovednosť za svoj duševný stav v každom jednom okamihu svojho života. Uvedomovanie si vlastných myšlienok, emócií a reakcií vedie k tomu, že sa s nimi prestanete stotožňovať. Nemýľte si to však s ich potláčaním. Keď si priznáte myšlienky, emócie a reakcie, ešte v tom okamihu sa s nimi automaticky prestanete stotožňovať. Dôjde k posunu vo vnímaní seba: prv ste plne splývali so svojimi myšlienkami, emóciami a reakciami; teraz ste však vedomie, vedomá prítomnosť, ktorá sa prchavým duševným stavom iba prizerá.“

„Emócie, ba i myšlienky  sa stávajú vďaka vedomiu odosobnenými.  Pretože rozpoznávate ich neosobnú povahu.  Niet v nich už falošného ja. Sú to už iba ľudské emócie, ľudské myšlienky. Celá vaša osobná história, ktorá je v konečnom dôsledku iba príbeh, kôpka myšlienok a emócií, nadobúda druhoradý význam a už nezaberá prvý plán vášho vedomia. Už neformuje vaše vnímanie vlastnej totožnosti. Už ste sa stali svetlom Prítomnosti, vedomím, ktoré myšlienkam a emóciám nielen predchádza, ale je aj hlbšie.“

„Negatívnosť totiž nie je inteligentná.  Pretože pochádza z ega. Keď vás zachvátia negatívne pocity, znamená to, že je vo vás niečo, čo túži po negatívnosti, niečo, čo ju vníma ako potešenie, alebo aspoň verí, že vďaka nej získate to, po čom bažíte. Ak ste si schopní uprostred nejakej negatívnej nálady uvedomiť, že si spôsobujete utrpenie, prekonáte tak obmedzenia egoických duševných stavov a reakcií. Vďaka uvedomeniu sa otvárajú nekonečné možnosti - ďalšie, oveľa inteligentnejšie spôsoby, ako sa s danou situáciou vyrovnať. Potom sa už pocitov nešťastia budete vedieť zbaviť kedykoľvek, keď rozpoznáte, ako hlúpo ste reagovali.“

„Čím viac minulosti vo vzťahu s partnerom zdieľate,  tým viac musíte byť prítomní, inak budete musieť  svoju minulosť znova a znova prežívať. Rýdzi, nefalšovaný vzťah je taký, v ktorom nedominuje ego aj s jeho neustálym vytváraním predstáv a sebapotvrdzovaním. V pravom vzťahu vládne otvorená a bdelá pozornosť voči tomu druhému, zbavená akéhokoľvek očakávania. Táto bdelá pozornosť je vlastne Prítomnosť, ktorá je nevyhnutným predpokladom každého autentického vzťahu.“

„Väčšina ľudí si všíma len vonkajšie formy a vnútornú podstatu si vôbec neuvedomuje. A presne takto si neuvedomujú ani vlastnú podstatu a stotožňujú so svojou fyzickou a psychologickou formou. Keď sa raz vo vašom vnímaní začne prejavovať určitý stupeň Prítomnosti, pokoja a bdelej pozornosti,  pocítite božskú podstatu života, spoločné vedomie či ducha,  ktorý prebýva v každom jednom tvorovi, v každej živej forme, a spoznáte, že tvorí jednotu aj s vašou podstatou.“

„Zrodenie sa poľa vedomosti v medziľudskej komunikácii je tým najpodstatnejším faktorom vo vzťahoch na novej zemi.“

„Zlo na tejto planéte má len jediného pôvodcu:  ľudské nevedomie.“

„Keď ste prítomní,  keď je vaša pozornosť plne ponorená v prítomnej chvíli, Prítomnosť bude vami prenikať  a vašu činnosť pretransformuje. Posilní ju a obohatí kvalitou. Prítomní ste vtedy, keď sa niečomu venujete bez ohľadu na to, či niečo získate (peniaze, prestíž, pocit víťazstva), a máte radosť z práce ako takej, uvedomujete si ju a napĺňa vás. A, samozrejme, nemôžete byť prítomní, ak sa najprv nespriatelíte s prítomnou chvíľou. To je základ efektívnej činnosti nepoškodenej negatívnymi pocitmi.“

„Radosť z Bytia,  to je radosť z vedomého bytia.“

„Vedomie je už vedomé. Je tým, čo je neprejavené a večné. Vesmír sa však stáva vedomým postupne. Samotné vedomie je bezčasové,  a preto ani neprechádza nijakou evolúciou. Nikdy sa nezrodilo a nikdy ani nezanikne. Keď sa vedomie prejavuje vo vesmíre, znamená to, že podlieha času a môže sa vyvíjať. Nie je v možnostiach ľudskej mysle príčinu tohto procesu pochopiť. Môžeme ho však uzrieť v sebe a stať sa jeho vedomými účastníkmi. Vedomie je inteligencia,  organizačný princíp v pozadí vznikajúcich foriem. Vedomie vytvára formy už milióny rokov, aby sa mohlo vďaka nim prejavovať vo viditeľnom svete. Hoci neviditeľná ríša číreho vedomia predstavuje ďalšiu dimenziu, od tejto dimenzie nie je oddelená.Dimenzia foriem a dimenzia bez foriem  sa navzájom prelínajú. To, čo je neviditeľné a neprejavené, preniká do tejto dimenzie ako vedomie, vnútorný priestor, Prítomnosť. Ako sa to deje ?  Prostredníctvom ľudskej formy, ktorá si už začína uvedomovať samu seba a napĺňa tak svoje poslanie.“

„Ľudský mozog je vysoko diferencovaná forma, prostredníctvom ktorej vedomie vstupuje do tejto dimenzie. Skladá sa z približne sto miliónov nervových buniek (neurónov). Rovnaký počet hviezd obsahuje aj naša galaxia, ktorú by sme mohli vnímať ako nejaký makrokozmický mozog. Mozog nevytvára vedomie, ale vedomie stvorilo mozog - najzložitejšiu hmotnú formu na Zemi - aby sa mohlo prejaviť. Keď sa mozog poškodí, neznamená to, že prídete o vedomie. Ide len o to, že vedomie ho už nemôže používať na to, aby vstupovalo do tejto dimenzie. Vedomie nemôžete stratiť, pretože je podstatou toho, čím ste. Aj keď vedomie nemôžete poznať, môžete si ho prostredníctvom seba uvedomovať. Môžete ho vnímať priamo, v každej situácii, bez ohľadu na to, kde sa nachádzate.“

„Keď som duchovne uvedomelý, jasne vidím, že to, čo vnímam, prežívam, myslím alebo cítim, vôbec nie je tým, čím som, pretože sa neviem nájsť v tom,  čo je pominuteľné. To, čo pretrváva, je svetlo vedomia, v ktorom vnemy, zážitky, myšlienky a pocity prichádzajú a odchádzajú. Keď to už raz viem, v mojom živote sa môže diať čokoľvek, nebude to už mať pre mňa absolútny, len relatívny význam. Budem si to síce vážiť, no nebudem to brať vážne, nebudem to vnímať ako bremeno.“

„Jediná vec, na ktorej skutočne záleží, je táto:  som vždy schopný vnímať v pozadí svojho života podstatu Bytia, to, že Som?   Presnejšie: viem precítiť to svoje Som ako Som, ktoré je v prítomnom okamihu ? Alebo sa strácam v udalostiach, vo svojej mysli a vo svete, ktorý ma obklopuje? Keď formy okolo vás prestanú existovať alebo sa ocitnete v blízkosti smrti, vaše vnímanie Bytia, toho, že Som, prestane byť opantané formami: Duch sa vyslobodí z väzenia hmoty.“

„Chcel by som poznať Božiu myseľ," povedal raz Einstein a dodal: „Všetko ostatné sú len detaily." Čo je Božia myseľ ?  Vedomie. Čo znamená poznať myseľ Boha ? Byť uvedomelý. A čo sú tie detaily ?  Vonkajší zmysel života a všetko to, čo sa deje na povrchu.“

„Hovorí sa, že „ticho je reč Boha a všetko ostatné je len zlý preklad". Ticho je skutočne len iné pomenovanie priestoru.“

„Ak nestotožňujete telo s tým, čím ste v čase, keď telo stratí svoju krásu a vitalitu alebo svoje schopnosti,  nebude to mať žiaden dosah na to, ako chápete svoju hodnotu a identitu. Vlastne keď telo začne slabnúť, oveľa ľahšie môže cez ustupujúcu formu presvitať neviditeľná dimenzia, čiže svetlo vedomia.“

„Skúste preciťovať svoje vnútorné telo pravidelne, tak často, ako sa len bude dať. Po čase zistíte, že už ani nemusíte zatvárať oči, aby ste ho cítili. Skúste si všímať, či cítite svoje vnútorné telo napríklad vtedy, keď niekoho počúvate. Je to takmer paradox - keď ste v kontakte s vnútorným telom, už sa nestotožňujete so svojím hmotným telom, ba ani so svojou mysľou. Dalo by sa povedať, že ste sa prestali stotožňovať s formami a upriamujete sa na neviditeľný svet, na samotné Bytie. A práve toto tvorí podstatu vašej identity. Tým, že si budete uvedomovať svoje telo, budete nielen väčšmi prítomní, ale objavíte aj bránu, ktorá vás nakoniec vyvedie z väzenia ega. Takýmto spôsobom zosilnie nielen váš imunitný systém, ale aj schopnosť organizmu uzdravovať sa. Preciťujte svoju vnútornú živosť pri každej možnej príležitosti, napríklad keď na niekoho čakáte alebo niekoho počúvate; keď pozeráte na oblohu, strom, kvet či svojho partnera alebo dieťa. V takýchto chvíľach časť vašej pozornosti či vedomia zostáva v ríši bez foriem, kým zvyšok bude dostupný pre tento vonkajší svet foriem. Keď takýmto spôsobom „prebývate" vo svojom tele, pomôže vám to v tom, aby ste zostávali v tomto okamihu plne prítomní. Uchráni vás to pred tým, aby ste sa strácali vo svojich myšlienkach, emóciách či situáciách, v ktorých sa ocitáte.“

„Pod povrchom viditeľného sveta je nielenže všetko navzájom poprepájané,  ale je aj napojené na Zdroj, z ktorého všetok život prýšti.“

„Prečo hrá ego roly ?  Kvôli jedinej, ničím nepodloženej podmienke, jedinému nesprávnemu predpokladu, jedinému zásadnému omylu, jedinej nevedomej myšlienke. Tú myšlienku možno vyjadriť takto: „Nie som dosť dobré." A potom už nasledujú ďalšie nevedomé myšlienky ako: „Musím hrať roly, aby som získalo to, čo potrebujem na to, aby som sa stalo celistvé. Potrebujem získavať viac, aby som aj ja malo väčšiu hodnotu." Lenže nemôžeme byť viac než to, čím sme, pretože pod povrchom fyzickej a duševnej formy tvoríme jednotu so Životom ako takým, teda s Bytím. Vo svete foriem vždy budete voči niekomu v podradenom a nadradenom vzťahu. Vo svojej podstate však nie ste ani podriadení, ani nadriadení.  Pravá sebaúcta a pokora sa vynárajú z uvedomovania.  Ego to vidí tak, že sebaúcta a pokora si protirečia. V skutočnosti sú však jedno a to isté.“

„Nič také ako „môj život" nejestvuje, a teda život nemôžem ani mať.  Ja som život. Ja a život sú jedno. Keď ste v spojení s touto vnútornou dimenziou  čo nie je nič zázračné, je to váš prirodzený stav -, vo všetkých vašich činoch a vzťahoch  sa bude odrážať jednota so životom,  ktorý vnímate vo svojej hĺbke.  To je láska.“

„Rozpoznať dobro,  ktoré vo vašom živote už je,  je základom všetkej hojnosti.Zdroj hojnosti sa nenachádza mimo vás. Je súčasťou toho, kto ste. Začnite teda tým, že oceníte tú hojnosť, ktorá vás obklopuje. Všimnite si sýtosť života. Teplo slnečných lúčov na svojej pokožke, nádheru kvetov vo výklade kvetinárstva, chuť dužinatého ovocia alebo hoci aj výdatnosť dažďa. S dokonalosťou života sa stretávate na každom kroku. Ak si budete vážiť hojnosť, ktorá je všade okolo vás, prebudíte tým hojnosť aj v sebe. Potom jej už len dovoľte, aby prúdila z vás von. Keď sa usmejete na neznámeho človeka, obdarujete ho energiou hojnosti a stávate sa tak darcom. Opakovane sa pýtajte samých seba: „Môžem niečo dať ?  Môžem niekomu alebo niekde nejako niečím poslúžiť ?" Na to, aby ste sa cítili bohatí, nepotrebujete vlastniť nič, hoci všetkého sa vám dostane práve preto, lebo sa stále budete považovať za bohatých. Hojnosť prichádza len k tým, ktorí ju už majú.“

„Keď sa vnútorne poddáte, keď sa vzdávate, otvorí sa vo vás nová dimenzia vedomia. Ak neskôr už bude potrebné alebo možné konať, vaše činy budú v súlade s celkom a bude ich podporovať tvorivá inteligencia, čiže nepodmienené vedomie. Okolnosti a ľudia vám potom budú nápomocní a budú s vami spolupracovať. Budú sa vám stávať šťastné náhody. Ak však v nejakej situácii nemožno nič podniknúť, zachovajte si radšej pokoj a vnútorné ticho, ktoré prichádzajú s odovzdanosťou. Zotrvajte v Bohu.“

„Ak je pokoj naozaj to, po čom túžite, tak sa rozhodnete pre pokoj. Ak vám na pokoji záleží väčšmi než na čomkoľvek inom a ak skutočne viete, že ste skôr duchom než malicherným egom, zdržíte sa potom reakcií a vo chvíli, keď sa budete musieť konfrontovať s náročnými situáciami či nepríjemnými ľuďmi, zostanete úplne bdelí. Mali by ste sa so situáciou okamžite zmieriť a radšej s ňou byť v jednote, ako sa od nej separovať. Potom vaša reakcia vyplynie z vašej bdelosti. Reagovať bude to, čím skutočne ste (vedomie), a nie to (malicherné ego), za čo sa považujete. Vaša reakcia bude potom energická a účinná, pričom z nijakej osoby či situácie neurobí vášho nepriateľa.“

„Byť zajedno s tým, čo je, čiže s prítomným okamihom, neznamená, že už nikdy nebudete iniciovať nejakú zmenu alebo že budete úplne pasívni. Motivácia konaťpochádza z hlbšej úrovne, a nie z egoického chcenia či strachu.“

„Nech už vám život prinesie akúkoľvek skúsenosť, bude to v prospech evolúcie vášho vedomia. Odkiaľ viete, že práve táto skúsenosť je tá, ktorú potrebujete ?  No predsa odtiaľ, že túto skúsenosť prežívate v tejto chvíli.“

„Tajomstvo umenia života,  čiže tajomstvo všetkého úspechu a šťastia,  sa dá vyjadriť týmito slovami: Byť Zajedno so Životom.  Keď ste zajedno so životom,  ste v jednote s Prítomnosťou. Vtedy si uvedomíte, že svoj život nežijete vy,  ale život žije vás.  Život je tanečník a vy ste tanec. Boh je Jediný Život, ktorý je prítomný všade, vo všetkých formách života i mimo nich. Láska predpokladá dualitu:  milujúceho a milovaného, subjekt a objekt.  Láska je teda uznaním jednoty vo svete dualít.  Prostredníctvom lásky sa vo svete foriem rodí Boh.  Vďaka láske sa svet stáva menej svetským,  je ľahší a svetlejší, a tak doň môže prenikať  božská dimenzia, čiže svetlo vedomia ako takého.“