D.M.Ruiz - Štyri dohody/ 2. dohoda - Neberte si nič osobne

Ten, kto je upnutý na dôležitosti vlastnej osoby alebo si vzťahuje veci na seba, prejavuje najvyšší stupeň sebectva, pretože vlastne počíta s tým, že všetko sa točí okolo neho.

Nech už si ľudia myslia čokoľvek, čokoľvek robia alebo hovoria, neberte si to osobne. Názory druhých zodpovedajú tomu, čomu títo ľudia veria, a preto nech si o vás myslia čokoľvek, v skutočnosti sa vás to netýka. Vždy to vypovedá iba a len o nich.

    Ďalšie tri dohody sa rodia z prvej dohody. Druhá znie: neberte si nič osobne. Nech sa deje okolo nás čokoľvek, neberme si to osobne. Ak vás stretnem na ulici a poviem: "Hej, ty si ale hlúpy,” bez toho aby som vás poznal, nie je to o vás, je to o mne. Ak si to vezmete osobne, tak ľahko uveríte, že ste hlupák. Možno si pre seba pomyslíte: “Ako to vie? Je snáď jasnovidec, alebo to môže vidieť každý, aký som hlúpy?”

     Berieme to osobne, pretože súhlasíme s čímkoľvek, čo sa povie. Akonáhle súhlasíme, prestupuje nás jed, a sme v pasci snu pekla. To, čo nás do nej zaviedlo, nazývame osobná dôležitosť. Osobná dôležitosť alebo branie vecí osobne je maximálny výraz sebectva, pretože vychádza z domnienky, že všetko sa tyká “nás”. V priebehu našej výchovy sa učíme brať všetko osobne. Myslíme si, že sme za všetko zodpovední. My, my, vždycky my!

     Ale nič, čo iní ľudia robia, nerobia kvôli nám. Robia to kvôli sebe. Všetci ľudia žijú vo vlastných snoch, vo vlastnej mysli; nachádzajú sa v úplne odlišnom svete, než je ten, v ktorom žijeme my. Keď si vezmeme niečo osobne, robíme tak na základe predpokladu, že ostatní vedia, čo je v našom svete, a pokúšame sa vnútiť ich svetu náš svet.

     Aj keď sa nejaká situácia javí ako osobná, aj keď nás iní priamo urážajú, nemá to s nami nič spoločného. To, čo hovoria, čo robia a názory, ktoré vyjadrujú, je v súlade s dohodami v ich mysliach. Ich názory pochádzajú z naprogramovania, ktorého sa im dostalo v priebehu výchovy.

    Ak niekto vyjadrí pred nami svoj názor a povie: “Hej, zdá sa mi, že si pribral,” neberme to osobne, pretože je pravdou, že sa ten človek zaoberá vlastnými pocitmi a názormi. Pokúša sa nám poslať jed a ak si to budeme brať osobne, potom sa k nám jed dostane a stane sa naším. Chápanie vecí osobným spôsobom z nás urobí ľahkú korisť týchto predátorov, čiernych mágov. Môžu ľahko upútať našu pozornosť jedným nepatrným názorom a potom do nás pchať akýkoľvek jed. A pretože si to berieme osobne, skočíme im na to.

     Prehltneme všetko ich emocionálne svinstvo, a to sa potom stane naším svinstvom. Pokiaľ to však neberieme osobne, sme imúnni i uprostred pekla. Imunita voči jedu uprostred pekla je darom tejto dohody.

     Keď si berieme veci osobne, cítime sa urazení a našou reakciou je obrana našich názorov, čo vedie ku konfliktom. Z niečoho nepatrného urobíme veľkú aféru, pretože cítime potrebu mať pravdu a dať ostatným najavo, že sa mýlia. Snažíme sa potom iných presvedčiť tým, že prezentujeme svoje názory. Ale čokoľvek cítime a robíme je len projekciou nášho osobného sna, odrazom našich vlastných dohôd. To, čo hovoríme a robíme a názory, ktoré máme, sú v súlade s dohodami, ktoré sme uzavreli - a tieto názory s nami nemajú nič spoločného.

     To, čo si o mne myslíte, nie je pre mňa dôležité, neberiem si to osobne. Keď ľudia hovoria: “Miguel, ty si najlepší,” neberiem to osobne a práve tak neberiem osobne, keď hovoria: “Miguel, ty si zo všetkých najhorší.” Viem, že keď budete šťastní, budete mi hovoriť: “Miguel, ty si anjel!” Ale keď sa na mňa rozhneváte, budete hovoriť: Miguel, ty si skutočný diabol! Si nechutný! Ako môžeš hovoriť také veci?” Či tak či onak, mňa sa to netyká, pretože viem, čo som. Necítim potrebu byť prijímaný. Necítim potrebu, aby mi niekto hovoril: “Miguel, ty si vedieš úplne skvelo! Ako si toto mohol dokázať?”

       Nie, neberiem to osobne. Nech už si myslíte alebo cítite čokoľvek, viem, že je to váš, nie môj problém. Je to spôsob, ktorým vidíte svet. Nie je to nič osobné, pretože sa zaoberáte sami sebou, nie mnou. Tiež ostatní ľudia budú mať v súlade so svojím systémom viery vlastné názory, takže nič z toho, čo si o mne myslia, nie je naozaj o mne, ale o nich samých.

       Môžete mi dokonca povedať: “Miguel, to, čo si povedal, ma zranilo.” Ale to, čo som povedal, nie je tým, čo vás zranilo; máte rany, ktorých som sa dotkol tým, čo som povedal. Zraňujete sa sami. Neexistuje spôsob, ktorým by som to mohol brať osobne. Nie preto, že by som vám neveril alebo nedôveroval, ale pretože viem, že vidíte svet inými, svojimi očami. Vytvárate si v mysli celý obraz alebo film a v tomto filme ste režisérmi, producentmi i hlavnými hercami alebo herečkami. Každý iný je len vedľajším hercom nebo herečkou. Je to váš film.

       Spôsob, akým vidíte tento film, je v súlade s dohodami, ktoré ste uzavreli so životom. Vaše hľadisko je pre vás niečím osobným. Nie je to ničia pravda, len vaša. Keď sa potom na mňa nahneváte, viem, že sa zaoberáte sami sebou. Som pre vás zámienkou, aby ste sa mohli rozhnevať. A rozhneváte sa, pretože sa niečo­ho obávate, pretože máte strach. Keby ste nemali strach, tak by ste sa na mňa nerozhnevali. Keby ste nemali strach, nemohli by ste ma nenávidieť. Keby ste nemali strach, nežiarlili by ste ani by ste neboli smutní.

      Keby ste žili bez strachu, keby ste milovali, nebolo by pre negatívne emócie žiadne miesto. Keby ste žiadnu z týchto emócií nepociťovali, bolo by logické, že by ste sa cítili dobre. Keď sa cítite dobre, je dobré všetko okolo vás. Keď je všetko okolo vás skvelé, robí vás všetko šťastnými. Milovali by ste všetko okolo seba, pretože by ste milovali sami seba. Pretože sa máte radi takí, akí ste. Pretože ste sami so sebou spokojní. Pretože ste šťastní so svojím životom. Ste spokojní s filmom, ktorý vytvárate, spokojní so svojimi dohodami so životom. Ste pokojní a šťastní. Žijete v požehnanom stave, v ktorom je všetko krásne. V tomto požehnanom stave milujete všetko, čo vnímate.

      Nech už ľudia robia, cítia, myslia alebo hovoria čokoľvek, neberme to osobne. Keď nám budú hovoriť, ako sme skvelí, nehovoria to kvôli nám. My vieme, že sme skvelí. Nie je treba čakať, až nám iní ľudia povedia, že sme skvelí. Neberme nič osobne. Aj keby niekto vzal revolver a strelil ma do hlavy, ani tento extrém neznamená nič osobného.

Tiež názory, ktoré máme o sebe, nie sú nevyhnutne pravdivé; preto nemusíme brať všetko, čo nám prebieha hlavou, osobne. Myseľ má schopnosť hovoriť sama k sebe. Načúva sama sebe a hovorí sama so sebou. Je rozdelená rovnako ako naše telo.

      Rovnako ako si môžeme povedať „mám jednu ruku a môžem si ňou potriasť druhou rukou”, môže myseľ tiež hovoriť sama so sebou. Jednou časťou mysle je reč a druhou časťou načúvanie. Keď hovorí súčasne tisíc častí našej mysle, je to veľký problém. Hovorí sa tomu mitote.

       Mitote môžeme prirovnať k obrovskému trhu, kde hovorí tisíc ľudí naraz. Každý má iné myšlienky a pocity, každý má iný názor. Naprogramovanie mysle - všetky tie dohody, ktoré sme uzavreli, - nemusia byť nutne celkovo zlučiteľné. Každá dohoda je samostatná živá bytosť, má vlastnú osobnosť a vlastný hlas. Existujú konfliktné dohody, ktoré sa neustále stavajú proti iným dohodám, až z toho vznikne v mysli veľká vojna. Mitote je dôvodom, prečo ľudia poriadne nevedia, čo chcú. Nesúhlasia spolu navzájom, pretože existujú časti mysle, ktoré chcú jednu vec, a iné časti, ktoré chcú presný opak.

     Niektorá časť mysle má námietky k istým myšlienkam a činom a iná časť mysle podporuje činy opačných myšlienok. Všetky tieto malé živé bytosti vytvárajú vnútorný konflikt, pretože sú živé a každá má vlastný hlas. Iba keď si spíšeme inventár našich dohôd, objavíme všetky tieto konflikty v mysli a nakoniec z chaosu mitote vytvoríme poriadok.

      Neberme si nič osobne, pretože by sme tým trpeli kvôli niečomu, čo za to nestojí. Ľudia majú na utrpenie v rôznych rovinách a stupňoch návyk a navzájom sa v ňom udržujú. Ľudia súhlasia s tým, že si budú navzájom pomáhať v tom, aby trpeli. Ak máme potrebu byť urazení, ľahko nájdeme ľudí, ktorí nás budú urážať. A podobne - ak budeme s ľuďmi, ktorí potrebujú trpieť, niečo v nás spôsobí, že ich budeme urážať. Je to ako keby mali na chrbte ceduľku, na ktorej je napísané: “Nakopnite ma, prosím!” Vyžadujú pre svoje utrpenie ospravedlnenie. Ich návyk na utrpenie nie je ničím iným než dohodou, ktorá sa každý deň obnovuje.

      Nech pôjdeme kamkoľvek, nájdeme všade ľudí, ktorí nám budú klamať, a ako bude naše uvedomenie rásť, povšimneme si, že klameme tiež sami sebe. Neočakávajme od ľudí, že nám budú hovoriť pravdu, pretože sami sebe tiež klamú. Musíme dôverovať sami sebe a vybrať si, či budeme či nebudeme veriť tomu, čo nám niekto hovorí.

      Keď skutočne uvidíme iných ľudí takých, akí sú, bez toho, aby sme to brali osobne, nemôže nás nikdy zraniť nič z toho, čo hovoria alebo robia. I keď nám klamú, je to v poriadku. Klamú nám, pretože majú strach. Majú strach z toho, aby sme neobjavili, že nie sú dokonalí. Je bolestivé strhnúť túto spoločenskú masku. Ak ľudia hovoria jednu vec, ale robia inú, budete klamať sa­mi sebe, keď nebudete načúvať ich činom. Ak sme k sebe pravdiví, ušetríme si veľa citových tráum. Hovoriť sami sebe pravdu bolí, ale nie je potrebné sa k bolesti pripútať. Vyliečenie je na ceste a je len záležitosťou času, kedy sa náš život zlepší.

       Pokiaľ s nami niekto nezaobchádza s láskou a úctou, môžeme pokladať za dar, keď sa vzdiali. Pokiaľ taký človek neodíde, budeme s ním určite znášať utrpenie ešte mnoho rokov. Keď odíde, bude to chvíľu bolieť, ale naše srdce sa nakoniec zahojí. Potom si budeme môcť vybrať to, čo skutočne chceme. Zistíme, že, ak máme urobiť správnu voľbu, nepotrebujeme dôverovať iným toľko ako sami sebe.

      Keď si z toho, že nič neberieme osobne, vytvoríme silný zvyk, vyhneme sa v živote mnohým nepríjemnostiam. Náš hnev, žiarlivosť a závisť zmiznú, a ak nebudeme brať veci osobne, jednoducho zmizne i náš smútok.

       Ak urobíme z tejto druhej dohody návyk, zistíme, že nás už nič nemôže dostať späť do pekla. Keď nebudeme brať nič osobne, dostane sa nám obrovského množstvo slobody. Budeme imúnni voči čiernym mágom a nedotkne sa nás žiadne kúzlo, aj keby bolo najsilnejšie. Celý svet nás môže ohovárať, ale ak to nebudeme brať osobne, zostaneme imúnni. Niekto nám môže zámerne poslať emocionálny jed, ale ak to nebudeme brať osobne, neprijmeme ho. Keď si emocionálny jed nevezmeme, začne pôsobiť ešte horšie v odosielateľovi, ale nie však v nás.

       Uvidíte, ako je táto dohoda dôležitá. Nebrať si nič osobne vám pomôže rozbiť mnoho návykov a rutiny, ktoré vám spôsobujú zbytočné utrpenie. Ak budete praktizovať túto druhú dohodu, začnete rozbíjať tucty maličkých dohôd, kvôli ktorým trpíte. A ak uskutočníte obe dve prvé dohody, rozbijete sedemdesiatpäť percent maličkých dohôd, ktoré vás držia uväznených v pekle.

       Napíšme si túto dohodu na papier a ten pripevníme magnetom na chladničku, aby nám neustále pripomínal: neberme si nič osobne.

      Ak z toho urobíme návyk, nebudeme sa musieť zaoberať tým, či máme dôverovať tomu, čo nám kto hovorí alebo čo robia iní. K zodpovednej voľbe budeme potrebovať len dôveru v samých seba. Nemáme nikdy zodpovednosť za činy druhých, nesieme zodpovednosť len za tie svoje. Keď to naozaj pochopíme, nebudú nás zraňovať ľahkomyseľné komentáre alebo skutky druhých.

Ak budeme túto dohodu dodržiavať, môžeme cestovať po celom svete s otvoreným srdcom a nikto nám neublíži. Môžeme povedať: “Milujem vás,” bez toho, aby sme museli mať strach, že sa nám vysmejú alebo nás odmietnu. Môžeme požiadať o čokoľvek, čo budeme potrebovať. Môžeme hovoriť áno či nie - čokoľvek si vyberieme, bez viny alebo sebaodsudzovania. Môžeme si dovoliť riadiť sa vždy svojím srdcom. Potom sa môžeme ocitnúť trebárs aj uprostred pekla a pritom zakúšať vnútorný pokoj a šťastie. Môžeme zostať v tomto požehnanom stave a peklo sa nás vôbec nedotkne.