D.M.Ruiz - Štyri dohody/ 1. dohoda - Nehrešte slovom

Slovo predstavuje tvorivú silu. Je to dar. Všetka vaša magická moc sa opiera o slovo. Vždy, keď vyslovíte svoj názor, akoby ste prednášali magické formule. Slovom môžete druhého človeka zakliať, alebo ho zo zakliatia vyslobodiť.

Slovo môže stvoriť ten najkrajší sen, alebo všetko okolo zničiť. Ak nehrešíte slovom, šírite okolo seba krásu a lásku, vytvárate nebo na zemi.

     
     Prvá dohoda je najdôležitejšia a je rovnako najťažšie ju dodržiavať. Je tak dôležitá, že práve vďaka nej budeme schopní dosiahnuť rovinu, ktorú nazývam nebom na zemi. Prvá dohoda spočíva v tom, že nebudeme hrešiť slovom. Znie to veľmi jednoducho, ale je v tom obrovská sila.

Prečo slovom? Naše slovo je dar, ktorý pochádza od Boha. V evanieliu sv. Jána, tam kde sa píše o stvorení vesmíru, sa hovorí: “Na začiatku bolo Slovo, a to Slovo bolo u Boha, a to Slovo bol Boh.” Slovom vyjadrujeme tvorčie schopnosti. Práve slovom všetko vyjavíme. Nezávisle na jazyku, ktorým hovoríme, sa naše úmysly prejavujú slovom. To, o čom snívame, čo cítíme a čo skutočne sme, je vyjadrené slovom.

     Slovo nie je len zvukom alebo písaným symbolom. Slovo je sila; je to moc, ktorú máme k vyjadrovaniu a komunikácii, k premýšľaniu a tak i k vytváraniu situácií v našom živote. Vieme hovoriť. Ktorí iní tvorovia na našej planéte to dokážu? Slovo je najmocnejším nástrojom, ktorý ako ľudia máme; je to kúzelný nástroj. Ale rovnako ako má meč dve ostrie, dokáže i naše slovo vytvoriť ten najkrajší sen, alebo všetko okolo nás zničiť. Jedným ostrím je zneužívanie slova, čo robí zo života peklo. Druhým ostrím je čistota slova, prostredníctvom ktorej vytvárame iba krásu, lásku a nebo na zemi. V závislosti na tom, ako je používané, môže nás slovo oslobodiť alebo zotročiť ešte viac, než si dokážeme predstaviť. Všetky kúzla, ktoré máme k dispozícii, sú založené na slovách. Naše pozitívne slovo je bielou mágiou, zneužité sa stáva mágiou čiernou.

     I jediné slovo môže byť tak mocné, že zmení alebo zničí životy miliónov ľudí. Nie je to tak dávno, keď jeden muž v Nemecku pomocou slova zmanipuloval celú zem plnú inteligentných ľudí. Viedol ich do svetovej vojny silou svojho slova. Presvedčil iných, aby sa dopúšťali tých najhroznejších násilných činov. Slovom vybudil ľudský strach a výsledkom bol výbuch vojny a zabíjania. Po celom svete zabíjali ľudia iných ľudí, pretože zo seba mali navzájom strach. Hitlerovo slovo, založené na predstavách a dohodách, ktoré prebúdzali strach, si budú ľudia pamätať celé storočia.

     Ľudská myseľ je ako úrodná pôda, do ktorej sú neustále zasievané semená. Semená sú názory, idey a pojmy. Zalejete semienko, myšlienku, a tá rastie. Slovo je ako semienko a ľudská myseľ je tak plodná! Jediným problémom je, že je až príliš úrodná pre semienka strachu. Každá ľudská myseľ je plodná, ale iba pre tie semienka, na ktoré je pripravená. Dôležité je vedieť, pre aký druh semienok je vhodná a pripraviť ju na prijímanie semienok lásky.

     Každý človek je kúzelníkom. Svojím slovom môžeme buď niekoho zakliať, alebo ho z nejakého zakliatia oslobodiť. Svojími názormi okolo seba neustále šírime kúzla. Príklad: uvidím priateľa a poviem mu, čo ma práve napadlo. Poviem: “Vyzaráš nejako zle. Nemáš rakovinu?” Ak sa s tým stotožní, do roka ju dostane. Taká je sila slova.

     Naši rodičia a súrodenci vyslovovali a vyslovujú svoje názory o nás, bez toho, aby o nich premýšľali. Uverili sme týmto názorom a žijeme v strachu z nich, napríklad veríme, že nevieme dobre plávať, že nie sme dobrí v nejakom inom športe alebo že nevieme písať. Niekto vyjadrí svoj názor a povie: “Pozrite sa, toto je škaredé dievča!” Dievča to započuje, uverí, že je škaredá, a vyrastie s touto predstavou. Ne­záleží na tom, či je alebo nie je krásná, pretože akonáhle je tento súd vyslovený, uverí, že je škaredá. To je ono kúzlo, ktorým je zakliata.

     Upútaním pozornosti môže slovo vstúpiť do našej mysle a zmeniť všetko k horšiemu alebo lepšiemu. Další príklad: veríte, že ste hlúpy, a veríte tomu tak dlho, ako si len pamätáte. Táto dohoda spôsobuje, že veľa vecí robíte určitým zpôsobom len preto, aby ste sa uistili, že hlúpy naozaj ste. Niečo urobíte a pomyslíte si: “Chcel by som byť múdry, ale som hlúpy, pretože inak by som to neurobil.” Myseľ sa môže vydať do stoviek rôznych smerov a my pritom strávime veľkú časť života vierou vo svoju hlúposť.

    Potom jedného dňa niekto upúta vašu pozornosť a použije slovo, ktorým vám dá najavo, že hlúpy nie ste. Uveríte tomu, čo ten človek hovorí, a máte novú dohodu. Výsledkom je, že už nemáte pocit, že ste hlúpy alebo robíte veci hlúpo. Kúzlo je zlomené a to len silou slova. Keď, ale veríte, že ste hlúpy, a niekto upúta vašu pozornosť a povie: “Áno, si skutočne ten najhlúpejší človek, akého som kedy stretol;” dohodu tým ešte posilní.

      Náboženstvo hovorí o hriechu a hriešnikoch, ale vysvetlime si, čo to naozaj znamená hrešiť. Hriech je všetko, čím sa previníme sami proti sebe. Všetko, o čom si myslíte alebo hovoríte, že sa deje proti vám, je hriech. Staviame sa proti sebe, keď sa kvôli niečomu odsudzujeme alebo obviňujeme. Existencia bez hriechu je presným opakom. Nehrešiť znamená, že nejdeme proti sebe. Keď sme bez hriechu, preberáme zodpovednosť za svoje činy, ale nesúdime sa ani neobviňujeme.

       Z tohoto hľadiska sa celé poňatie hriechu mení z čohosi morálneho či náboženského v niečo, čo dáva väčší zmysel. Hriech začína tým, že sami seba odmietame. Sebaodmietanie je najväčším hriechom, ktorý môžeme spáchať. V náboženských pojmoch je sebaodmietanie “smrteľným hriechom”, ktorý vedie k smrti. Byť bez hriechu na druhej strane znamená cestu k životu.

     Nehrešiť slovom znamená nepoužívať slovo proti sebe. Ak vás stretnem na ulici a poviem vám, že ste hlúpy, vyzerá to, že som použil slovo proti vám. Ale v skutočnosti som použil slovo proti sebe, pretože ma kvôli tomu začnete nenávidieť a vaša nenávisť pre mňa nie je ničím dobrým. Keď sa pre to rozhnevám a svojím slovom k vám vyšlem emocionálny jed, používam slovo proti sebe. Pokiaľ sa mám rád, vyjadrím túto lásku pri vzájomných stykoch s vami a budem potom slovom ne-hrešiacim, pretože môj čin vyvolá podobnú reakciu. Ak budem mať rád vás, budete i vy mať radi mňa. Ak vás urazím, urazíte ma tiež. Ak vám budem vďačný, budete vďační i vy mne. Ak sa k vám budem chovať sebecky, budete sa chovať sebecky ku mne. Ak použijem slovo, aby som vás očaroval, očarujete i vy mňa.

      Nehrešiť slovom je správné využívanie našej energie; znamená to využívať energiu v smere pravdy a lásky k sebe. Ak uzavrieme so sebou dohodu, že nezhrešíme slovom len s týmto úmyslom, bude z nás vychádzať pravda a zbaví nás všetkého emocionálneho jedu, ktorý v nás bol. Ale uzavretie tejto dohody je obtiažne, pretože sme sa naučili robiť pravý opak. Navykli sme si pri komunikácii s inými a predovšetkým sami so sebou klamať. Hrešíme slovom.

     Sila slova je často zneužívaná. Používame slovo ku klianiu, obviňovaniu, ničeniu. Používame ho tiež aj správne, ale nie príliš často. Väčšinou používame slovo k šíreniu nášho osobného jedu - k vyjadreniu hnevu, žiarlivosti, závisti a nenávisti. Slovo je čisté kúzlo - najmocnejší dar, ktorý sme my ľudia dostali - a používame ho proti sebe. Plánujeme pomstu. Vytvárame slovom chaos. Používame slovo k vyvolávaniu nenávisti medzi rôznymi rasami, medzi rôznymi národmi, medzi rodinami, medzi štátmi. Zneužívame slovo veľmi často a týmto zneužívaním vytvárame a zvečňujeme sen pekla. Zneužívaním slova sa navzájom strhávame dolu a udržujeme sa v stave strachu a pochybnosti.

     Pretože slovo je kúzlo, ktoré ľudia vlastnia, a zneužívanie slova je čierna mágia, používame neustále čiernu mágiu, bez toho, aby sme vôbec vedeli, že naše slovo je kúzlom.

      Jedna inteligentná žena s dobrým srdcom mala dcéru, ktorú zbožňovala a milovala. Jedného večera sa po zlom dni v práci vrátila domov, unavená, plná emocionálneho napätia a so strašnou bolesťou hlavy. Potrebovala pokoj a ticho, ale dcéra si radostne pospevovala a poskakovala. Neuvedomovala si, ako sa jej matka cíti; bola vo svojom svete. Cítila se skvelo, a tak skákala a spievala stále hlasnejšie a dávala tak najavo svoju radosť a lásku. Spievala tak nahlas, že matku rozbolela hlava ešte viac, až sa v istej chvíli prestala ovládať. Zlostne pozrela na svoju krásnu dcérku a povedala: “Zavri hubu! Máš hnusný hlas. Mohla by si už konečne prestať?”

      Pravdou je, že v tej chvíli matka netolerovala žiaden hluk, ale nebola pravda, že dcéra má škaredý hlas. Ale ona verila tomu, čo jej matka povedala, a v tej chvíli so sebou uzavrela dohodu. Potom dlho nespievala, pretože verila, že má škaredý hlas a každého, kto by ju počul, by to otravovalo. V škole bola hanblivá a keď bola požiadaná, aby zaspievala, odmietla.

       Bolo pre ňu dokonca obtiažne hovoriť s inými ľuďmi. Všetko sa v dôsledku tejto novej dohody v dievčatku zmenilo: verilo, že musí potlačovať svoje emócie, aby bolo prijímané a milované.

       Kedykoľvek počujeme nejaký názor a uveríme mu, uzatvárame dohodu, ktorá sa stáva súčasťou nášho systému viery. Toto dievčatko vyrástlo, a aj keď malo krásny hlas, nikdy už nespievalo. Z jediného kúzla sa vyvinul celý komplex. A týmto kúzlom ju očaroval ten, kto ju najviac miloval: jej vlastná matka. Matka si neuvedomila, čo svojím slovom spôsobila. Nevšimla si, že použila čiernu mágiu a začarovala svoju dcéru. Nevedela o sile svojho slova, a preto ju z toho nemôžeme viniť. Urobila to isté, čo jej samej robili mnohými spôsobmi jej matka, otec a iní ľudia. Zneužila slovo.

       Koľkokrát toto urobíme vlastným deťom? Prejavujeme pred nimi tento typ názorov a naše deti potom v sebe nesú čiernu mágiu celé roky. Ľudia, ktorí nás milujú, na nás aplikujú čiernu mágiu, ale nevedia o tom. Preto im to musíme prepáčiť; nevedia, čo činia.

Tieto typy kúziel je obtiažne rozbiť. Jediná vec, ktorú môžeme urobiť, je uzavrieť novú dohodu založenú na pravde. Pravda je najdôležitejšia časť toho, aby sme slovom nehrešili. Na jednom ostrí meča sú lži, ktoré vytvárajú čiernu mágiu, na druhom ostrí je pravda, ktorá má silu zničiť kúzlo čiernej mágie. Jediné, čo nás môže oslobodiť, je pravda.

       Pozrime sa na každodenné ľudské kontakty a predstavme si, koľkokrát asi začarujeme niekoho iného svojím slovom. Za čas sa z toho stáva najhoršia podoba čiernej mágie, ktorá sa volá ohováranie.

     Ohováranie je čiernou mágiou v tej najhoršej podobe, pretože je čistým jedom. Dohoda nás naučila ako ohovárať. Keď sme boli deťmi, počuli sme, ako dospelí okolo nás neustále niekoho ohovárajú a otvorene vyjadrujú názory o druhých ľuďoch. Vyjadrovali dokonca názory na ľudí, ktorých vôbec nepoznali. Emocionálny jed bol poslaný spoločne s názormi a my sme sa naučili pokladať to za normálny spôsob komunikácie.

     Ohováranie sa stalo v ľudskej spoločnosti hlavnou formou komunikácie. Stalo sa spôsobom, ktorý nás navzájom zbližuje, pretože nám robí dobre, keď vidíme, že sa niekto iný cíti rovnako zle ako my. Existuje jedno staré porekadlo, že “trápenie má rado spoločnosť; ľudia, ktorí trpia, nechcú byť sami.

        Ľudské ohováranie funguje takýmto spôsobom. Dostanete sa napríklad do inej triedy a máte nového učiteľa. Už dlho ste sa na to tešili. Hneď prvý deň stretnete niekoho, kto už do tej triedy chodil, a ten vám povie: “Ten učiteľ, to bol taký namyslený kretén! Vôbec nevedel, o čom hovorí, a bol taký perverzný, tak si naňho dávaj pozor!”

Toto slovo a jeho emocionálny kód sa do vás okamžite vryjú, ale neuvedomíte si, čo k tomu onoho človeka motivovalo, keď vám to hovoril. Možno bol nahnevaný, že sa mu v škole nedarilo, alebo založil svoj názor len na strachu a predsudkoch, ale pretože vy ste sa naučil už ako dieťa informácie vstrebávať, určitá vaša časť ohováraniu uverí. Keď potom prídete do triedy, cítite, ako sa vo vás jed rozlieva, a neuvedomujete si, že vidíte učiteľa očami človeka, ktorý ho ohovoril. Potom sa o učiteľovi začnete baviť s inými ľuďmi v triede a oni začnú vidieť učiteľa v rovnakom svetle: ako kreténa a perverzného človeka. Začnete školu nenávidieť a čoskoro sa rozhodnete, že ju necháte. Obviňujete učiteľa, ale mali by ste obviňovať ohováranie.

    Celý tento zmätok môže spôsobiť jeden malý informačný vírus. Jeden kúsok zavádzajúcej informácie môže zničiť komunikáciu medzi ľuďmi, spôsobiť, že každý človek, ktorého sa dotkne, bude nakazený a nakazí ďalších. Predstavme si, že zakaždým, keď pred nami ľudia niekoho ohovárajú, prepašujú do našej mysle nejaký vírus, ktorý spôsobí, že myslíme stále menej jasne. Potom si predstavme, že aby sme sa zbavili svojho zmätku, ohovárame a šírime vírus ďalej.

       A teraz si predstavme, že tomu tak je v nekonečnom reťazci medzi všetkými ľuďmi na zemi. Výsledkom je svet plný ľudí, ktorí môžu dostávať informácie len z okruhu, ktorý je naplnený jedovatým, nákazlivým vírusom.

       Ešte horší sú čierni mágovia, ktorí šíria vírusy zámerne. Spomeňme si na dobu, kedy sme my sami alebo niekto, koho poznáme, boli na niekoho rozhnevaní a chceli sa mu pomstiť. Z pomsty sme tomu človeku niečo povedali alebo niečo jedovatého o ňom rozšírili s úmyslom, aby o sebe zmýšľal zle. Ako deti to robíme úplne bezmyšlienkovito, ale ako starneme, je naše snaha pokoriť iných ľudí rafinovanejšia. Potom klameme sami sebe a hovoríme, že si ten človek zaslúžil spravodlivý trest za svoje zlé činy.

       Roky nás ohovárali a začarovávali pomocou slov iní ľudia, ale to isté sme robili i sami sebe tým, ako sme slova používali. Hovoríme k sebe neustále a väčšinou hovoríme veci ako: ,No teda! Som pekne tučný a škaredý. Starnem a padajú mi vlasy. Som hlúpy, nikdy nič nepochopím. Nikdy nebudem dosť dobrý, nikdy sa nestanem dokonalým.” Chápete teraz, ako používame slovo sami proti sebe? Musíme začať chápať, čo je slovo a čo robí. Pokiaľ porozumieme prvej dohode, nehrešiť slovom, začneme si uvedomovať, ako sa v našom živote všetko mení. Najprv sa zmení spôsob, ktorým zaobchádzame sami so sebou, a neskôr i spôsob, ktorým zaobchádzame s inými ľuďmi, zvlášť s tými, ktorých najviac milujeme.

     Spomeňme si len, koľkokrát sme ohovorili človeka, ktorého máme najviac radi, len preto, aby sme získali podporu druhých pre naše stanovisko. Koľkokrát sme upútali pozornosť iných ľudí a šírili jed o niekom, koho milujeme, aby sme presadili svoj názor? Náš názor je ale iba naším hľadiskom. Nie je nutne pravdivý. Náš názor vychádza z našej viery, nášho vlastného ega a nášho vlastného sna. Vytvárame celý tento jed a šírime ho medzi iných len preto, aby sme presadili svoje hľadisko.

     Keď nebudeme hrešiť slovom, poskytne nám to rovnako imunitu voči tomu, že nás niekto negatívne očaroval. Negatívna idea vstúpi do našej mysle len vtedy, keď je tam pre ňu úrodná pôda. Keď prestaneme hrešiť slovom, nie je už v našej mysli úrodná pôda pre slová, ktoré pochádzajú z čiernej mágie. Miesto toho je v nej úrodná pôda pre slová, ktoré prichádzajú z lásky. Mieru čistoty svojho slova môžete merať úrovňou svojej sebalásky. Ako veľmi sa máme radi a aké máme o sebe pocity je v priamom pomere ku kvalite a integrite nášho slova. Keď nehrešíme slovom, cítime sa dobre, sme pokojní a šťastní.

Nehrešme slovom. Toto je prvá dohoda, ktorú by sme mali uzavrieť, pokiaľ sa chceme oslobodiť. Je to veľmi silná dohoda. Používajme slovo správnym spôsobom. Užívajme slovo k zdieľaniu našej lásky. Používajme bielu mágiu a začnime sami so sebou. Povedzme si, akí sme skvelí, akí sme veľkí. Povedzme si, ako veľmi sa máme radi. Používajme slovo, aby sme rozbili ony nepatrné, maličké dohody, ktoré nám spôsobujú utrpenie.