Šesť energetických úrovní vo vzájomných vzťahoch

Prvá úroveň

Predpokladajme, že musíte komunikovať s človekom, ktorý vám je nepríjemný, ktorý vás rozčuľuje. On neurobil nič zlé, ale vaše energetické štruktúry sú navzájom výrazne protichodné. Niekto to cíti viac, iný menej. V tomto prípade samotná prítomnosť tohto človeka s protichodnou energetickou štruktúrou je pre vás objektívne traumatizujúcim faktorom. Úplne normálne je aj obmedziť spoluprácu s týmto človekom na minimum. Ak to nie je možné (ak ste napríklad v jednej cele), situácia sa začne zhoršovať. Vzájomná nepriazeň narastá a každý z vás sám seba čoraz častejšie nachytá, že si želá fyzicky toho druhého zlikvidovať. Je jasné, že od želania do vyplnenia existuje vzdialenosť, ale samotný tento pocit – túžba zničiť všetko, čo prekáža – pozná každý. Spomeňte si na dopravné zápchy, k tomu ešte meškáte, alebo pomaly postupujúci rad – jedným slovom prosto fyzická nenávisť ku všetkému, čo vás nepustí. A vzdialenosť medzi želaním a uskutočnením nie je tak veľká: skúsenosť nútenej izolácie ukazuje, že tzv. „vysokokultúrni” ľudia ju prejdú za niekoľko mesiacov a rozhodnú sa svojho „spoluväzňa” zabiť. Na tejto úrovni človek nemá iné východisko. Alebo vražda, alebo samovražda. V reálnom živote k tomu dochádza pomerne zriedkavo. Obyčajne sa vzťahy dostávajú na druhú úroveň.

Druhá úroveň

Na tejto úrovni sa každý snaží podrobiť si svojho oponenta, aby ho „vytvoril” na svoj obraz. v tomto prípade nie je možné prerobiť energetickú štruktúru človeka, možné je ju len zničiť. A tu je pravdivý cieľ „komunikovania” – práve zničenie jeho energetickej štruktúry, jeho osobnostných kvalít. Tento proces je sprevádzaný „vycucávaním” špeciálneho druhu energie z oponenta, čo dáva pocit takmer fyzického uspokojenia. Situácia sa stáva vyriešenou: keďže silnejší môže využiť druhého na svoju vlastnú „stravu”, môže kontakt s ním dokonca vyhľadávať. No akokoľvek by „vychovávateľ” utvrdzoval seba aj druhých v tom, že jeho cieľom je prevychovať druhého, urobiť ho lepším, v skutočnosti na tejto úrovni on prosto dostáva uspokojenie a energiu zo zničenia niektorých energetických štruktúr toho druhého. Ak je jeho snaha korunovaná úspechom a jemu sa podarilo „prevychovať” druhého, teda podrobiť ho svojej energetickej štruktúre, namiesto pocitu uspokojenia pocíti len rozčarovanie a nepriazeň. Nemá už čo ničiť, nemá odkiaľ dostávať energiu a koexistencia s týmto človekom stráca zmysel. V oblasti ľudských vzťahov sa táto úroveň najvýraznejšie prejavuje v partnerských, manželských, príbuzenských a pracovných vzťahoch so sadomasochistickým odtieňom. Existujú dokonca ľudia, ktorí pociťujú uspokojenie z ničenia svojej vlastnej energetickej štruktúry (napr. rola profesionálnej obete, sluhu, otroka, podriadeného, skrytá nenávisť alebo agresivita). Ale pointa je v tom, že existujú určité mechanizmy, ktoré dovoľujú človeku obnoviť zničené energetické elementy. Ak posmech, poníženie a bolesť vás neprinútili vzdať sa a úplne nezničili to energetické centrum, ktoré zabezpečuje vašu existenciu na tejto úrovni, potom sa energetické štruktúry obnovujú. Každý pozná, ako sa mení človek po prasknutí sadomasochistických vzťahov s partnerom, príbuznými, alebo zmenil prácu (šéfa, kolegov). No stáva sa aj, že ani jeden z partnerov nedokáže podrobiť druhého priamo, teda potlačiť ho vôľou, použijúc svoju silu. Potom koexistencia prechádza na tretiu úroveň.

Tretia úroveň

Je to úroveň moci. Tu je hlavné vytvoriť štruktúru vzťahov, v ktorej je jeden šéf a druhý podriadený. Na dosiahnutie tohto cieľa sa využívajú rôzne mechanizmy: vedomosti, informácie, lesť, klamstvo, status a pod., ale výsledok je vždy rovnaký. V osobnosti druhého človeka, v jeho energetickej štruktúre, sa formuje obraz, váš „odraz”, ktorý stále vo väčšom stupni preberá kontrolu nad týmto človekom. .A to vám dáva pocit rozšírenia vlastného „Ja”, vzrast moci a miery svojej existencie, čo sa stáva natoľko príjemným, že vám to umožňuje zmieriť sa s faktom existovania toho človeka vedľa vás. Na druhej strane väčšina ľudí má tak bezforemné a protichodné „Ja”, že sa ho ľahko zriekajú a dávajú prednosť slúžiť hocikomu, kto ich oslobodí od záťaže prijímania riešení. Ale zapamätajte si: snaha o moc a snaha podrobiť sa moci druhého vychádzajú z toho istého prameňa – z labilnosti vlastného „Ja”. Ak má človek sformované ozajstné „Ja”, teda určitá energetická štruktúra, schopná stáleho a nezávislého existovania, vtedy už nemôže dostávať energiu tejto úrovne, lepšie povedané nepotrebuje ju. Pre tohto človeka je moc vždy bremeno, a ak ju aj použije, nikdy od toho necíti potešenie. teda možnosti spolupráce ľudí na tejto úrovni závisia od ich „nedokonalosti”. Vzájomné vzťahy na úrovni moci to takmer vždy neukončené a labilné. Ak váš partner uznáva vašu prevahu v niečom jednom, okamžite požaduje uznať jeho prevahu v iných otázkach. Samozrejme sa môžete dohodnúť na spoločných pravidlách, ale to nedá úplné uspokojenie ani vám, ani vášmu partnerovi. To znamená, že sa vaše vzťahy začnú skôr či neskôr zhoršovať až ku konečnému rozchodu plus nepríjemné spomienky. Jediné konštruktívne východisko je prechod na vyššiu úroveň vzťahov.

Štvrtá úroveň

Štvrtá úroveň sa stáva hlavnou, ak vám a vášmu „spoluväzňovi” sa podarí nájsť spoločný bod uplatnenia síl, spoločnú úlohu, riešenie ktorej je veľmi dôležité pre vás oboch. Napríklad ste sa ocitli v ťažkej životnej situácii a jeden bez druhého sa z nej nedostanete. V týchto podmienkach všetko, čo nás rozdeľuje, odchádza na druhú koľaj a vy začínate fungovať ako jeden celok. Jeden z vás môže byť oveľa slabší, ale snaha oboch v rovnakej miere je nevyhnutná. Ak je cieľ životne dôležitý pre oboch, vtedy ak každý vloží všetko, čo má, znamená to, že všetci vložili rovnako. Je to rovnosť vo vyššom zmysle slova, keď je snaha každého nevyhnutná na dosiahnutie konečného cieľa a nerovnosť síl vôbec nemá význam. Tu nie je nevyhnutnosť rozkazovať a podrobovať sa, a už vôbec nie „stravovať sa” energiou toho druhého alebo ničiť ho. Nachádzať takéto spoločné ciele je v našom živote čím ďalej, tým ťažšie.

Piata úroveň

Piata úroveň vzájomných vzťahov je prítomná v našom živote iba v prekrútenej a veľmi obkliesnenej forme. Jej podstata je v nachádzaní nejakej spoločnej osnovy, idey atď., ktorá je súčasťou každého z nás a ktorá je väčšia než vy. Kedysi to bola láska k bohu, teraz sa tento pocit neobyčajne zjednodušil. Tak či onak, ono to funguje. Predstavte si, že ste vášnivý fanúšik, človek, pre ktorého úspechy a prehry milovaného tímu alebo klubu znamenajú viac, ako udalosti v osobnom živote. Ak zistíte, že druhý človek, ktorého nenávidíte, je fanúšikom vášho obľúbeného tímu, váš vzťah k nemu sa môže radikálne zmeniť k lepšiemu. Tie city, ktoré prechovávate k svojmu tímu, prejdú na toho človeka a všetky vaše problémy sa vyriešia sami. Keďže je táto úroveň v našom živote veľmi pokrivená, aj láska na tejto úrovni má odvrátenú stranu – nenávisť. Ak fandíte svojmu futbalovému klubu, fanúšikovia iných klubov sa javia ako vaši od princípu zarytí nepriatelia. Ak ste patriot vašej krajiny, tak každý, kto si myslí, že jeho krajina je lepšia, než vaša, podlieha okamžitému morálnemu a ešte lepšie fyzickému zničeniu. Takže naša láska sa zakladá na nenávisti. Vytrhávame z reality nejaký jeden kúsok a máme radi to iba v protiklade so všetkými ostatnými kúskami. V základe všetkých vojen a väčšiny zločinov stojí práve vaša „láska”. Religiózny fanatizmus je pohodlnou formou na prejavenie takej lásky. Pritom láska veriacich k svojmu bohu (lepšie povedané ten cit, ktorý oni nazývajú láskou) môže byť úprimná a silná. Existuje ale neveľká výnimka z tohto pravidla. Ak sa muž a žena navzájom ľúbia, nezačínajú nenávidieť všetkých ostatných mužov a ženy. Naopak, ich vzťah k druhým sa obyčajne mení k lepšiemu. Skutočne v základe tohto citu leží nemnohé reálne, čo ešte ostalo v našom živote. Láska v jej sexuálnom prejave sa od základu javí ako spojenie s vyššou podstatou – s ľudským rodom, s jeho biologickou stránkou. Druhý človek je pre nás stelesnením síl samotného rodu a ak sa nám podarí udržať sa na tejto úrovni, tak naše city nemajú protiklad. Ale to sa nepodarí takmer nikomu. Človek začína prežívať buď žiarlivosť, alebo ľahostajnosť, alebo závislosť. Podstata je veľmi jednoduchá. – ak sa cit lásky nasmeruje na nedokonalý objekt (alebo ak je vnímanie vášho objektu nesprávne), vždy sa mení na svoj protiklad. A nenávisť, to je vždy želanie ničenia, teda návrat na druhú úroveň vzájomných vzťahov. To sú nám všetkým známe spory, škandály, konflikty, fyzické a psychické násilie, vraždy. Človeku s jeho psychologickou negramotnosťou a emocionálnou nedokonalosťou je veľmi ťažké dlhodobo sa udržať na tejto úrovni. Človek sa nachádza v neustálom konflikte so sebou samým a preto aj seba nemiluje. Schopnosť tohto citu je stratená a v súčasnej spoločnosti nežiadaná. А preto nemôžeme dlhodobo a stabilne komunikovať na tejto úrovni. A dostávame sa do začarovaného kruhu. Nemôžeme zničiť tohto človeka. Zákony, strach, morálka, a pod. nám to nedovoľujú. Nemôžeme ho donekonečna používať na svoje energetické „stravovanie”. Nemôžeme si úplne podrobiť človeka. Nemôžeme zjednotiť úsilie na dosiahnutie skutočného cieľa, lebo jednoducho nevieme, čo je skutočný cieľ. A my nemôžeme pocítiť jeho časticu vyššej podstaty, ktorá žije vnútri neho, pretože ju necítime u seba. V konečnom dôsledku sa naša komunikácia s druhými ľuďmi takmer vždy mení na bohapusté nezmyselné rituály a ceremónie (napr. spoločenské zvyky, svadba, vládne ceremónie, náboženské obrady, teda forma zbavená obsahu).

Šiesta úroveň

Pravda, je ešte šiesta úroveň, ale je dostupná nemnohým a na veľmi krátky čas. Keď sa na ňu dostávame, všetko sa mení a svet okolo nás sa stáva jediným obrazom, z ktorého sa nedá nič vybrať a do ktorého sa nedá nič doplniť. My sami sme časťou tohto obrazu a toto nám dáva pocit neopísateľnej moci a dokonalosti. Na tejto úrovni nepriazeň k druhému človeku jednoducho nemôže existovať. Keď sa nachádzame v tomto stave, energetická štruktúra nášho tela sa mení tak, že sme v harmónii so všetkými stvoreniami nášho sveta. Ľudia to cítia a je im príjemné byť pri vás, byť vo vašej prítomnosti. To nie je láska, to je želanie nachádzať sa vo vašom poli, pocítiť cez vás tú celistvosť sveta, ktorú pociťujete vy. Pochopiteľne na tejto úrovni nie sú žiadne problémy vo vzájomných vzťahoch s ľuďmi.

A tak sme prebádali šesť úrovní vzájomných vzťahov s ľuďmi. Každá úroveň má svoje ohraničenia a svoju silu. A každý človek si sám vyberá úroveň svojej komunikácie.

MUDr. Vladimír Savčenko

http://www.2012rok.sk/