na hranici vedy a mystiky

Rozšírené vedomie – tvorivá predstava

Keď oddychujeme, funkcia nášho tela sa postupne spomaľuje, sa zharmonizuje a aj náš stav vedomia sa premení. Toto zažívame do istej mieri všetci denne aspoň dvakrát: keď zaspíme a keď sa zobudíme. Vtedy sa zmení aj fungovanie nášho vedomia, z bdelej, aktívnej koncentrácie do smeru voľnejšieho, pasívneho stavu, ktorý je často spestrený prúdením rôznych obrazov. Nakoniec sa bdelosť úplne zredukuje a my usneme, dostaneme sa do neuvedomelosti.

Avšak nie je nutné, aby paralelne s uvoľnením fyzického tela aj z bdelosti ubudlo v smere spánku. Je možné sa naučiť, že kým sa funkcie nášho tela viacmenej spomalia k odpočinku, aby sa nače vedomie paralelne s týmto sa neunášalo do polospánkového stavu. Ked nenecháme našu pozornosť aby sa zúžilo na jeden bod, s kludnou, čistou hlavou prežijeme stav relaxácie.

Viacerí to opisujú tak, že ich vedomie sa rozšírí. Veci neposudzujú, ale potichu sledujú. Ich emócie, vzruchy sa ukludnia, myšlienky prestanú utekať a na určitý čas sú schopní jednoducho len odpočívať. Toto nazývame meditatívnym stavom vedomia.

Problémy sa začínajú tam, že neuznáme rovnako dôležitým obidva funkcie mozgových hemisfér. Moderná spoločnosť uprednostňuje hodnoty dominantnej hemisféry, čiže rozum, logiku, intelekt, vedu a objektivitu. Menej hodnotným pokladá umenie, subjektívne priblíženie a obrazové zmýšlanie. Avšak aj biologicky máme nárok na vyvážené fungovanie týchto dvoch hemisfér.

Náš život má schopnosť harmonicky fungovať, keď používame svoje obidve nohy, čiže obidva typy uznáme rovnako dôležitými.

Nevyrovnanosť má nespočetných znakov na individuálnej aj spoločenskej úrovni. Mnoho ľudí ochorie z tohto objektívneho, technicky stále zdokonalujúceho sveta, z ktorej sa stráca práve spiritus a pravosť. Iní sa stanú depresívnym, nevidia zmysel svojho života, vegetujú vyhoretým emociálnym bezradostným životom a pod.

Čo toto prechodne rozviaže, resp. uvolní sú drogy, ktoré prinesú, odovzdajú ilúziu radosti a keď sa vplyv vyparí, sklamanie je ešte väčšie.

Spoločensky „prijaté drogy“ dnes pravidelne používa viac miliónov ľudí. Ich nazývajú alkoholikmi. Od alkoholu tvrdšie narkotiká ešte rýchlejšie zruinujú človeka, emocionálne aj mentálne.

Majú za potrebu prejsť do iného stavu bytia(zakrivene vnímaného, pocitovo lepšieho), lebo v skutočnosti jednoducho nenachádzajú cestu, nepoznajú spôsoby, akoby bolo možné priniesť do rovnováhy rozpoltenosť fungovania dvoch mozgových hemisfér. Takisto sú cestu stratení tí, ktorí sa stavia pod mimoriadne stimulácie zmyslových orgánov, ako rytmické zvuky a svetelné efekty. To sa napr. deje na diskotéke. Vplyv je ten istý. Mechanicky vyrobiť taký mozgový stav (vedomia), v ktorom sa nedá rozmýšlať, len pocitovo sa oddať pôsobeniu vibrácií. Bohužial za to platíme príliž vysokú cenu. Tieto stavy regulovala každá kultúra veľmi prísne, a dovolila len vo výnimočných spoločenských situáciách, v dobe veľkých slávností.

Tvorivá predstava

Medzi najdôležitejšie nástrahy ktoré nás dotýkajú v spoločenských mierkach patrí aj strata tvorivej (vlastnej) predstavy a strata rozvahy.

Čím viacej času strávime tupo pred TV, čím menej „snívame“, tým viacej odumiera tá naša schopnosť, aby sme sa vo svojom bdelom čistom vedomí so samovoľným pohybom našej duševnej sily vysnívali a uskutočnili opravdivé ciele. Nie je ľahké ich rozpoznať, ešte ťažšie uskutočniť, ale ked to neurobíme, náš život sa vykolají, všetko ostatné sa stane len náhradou. Vytvorenú predstavu iných ešte dokážeme na filmovej plátne obdivovať, ale keď sa na nás predstavy valia denne cez viac hodín z rôznych obrazoviek, pomaly stratíme „to svoje“. Už nevieme skutočne určiť, čo je dobré a čo je zlé pre nás samotných. Naša duša sa stane neistou a úzkostlivou. Úzkosť najjednoduchšie rozpúšťajú omamné látky, t.j. „narkotiká“. A kruh sa uzavrie.

Zmenený stav vedomia

Tým že človek zostane bdelý a učí sa deň čo deň bdelému uvoľneniu pravidelným praktizovaním, dovolí si, dá sebe možnosť na to , aby sa prirodzenou cestou dostal do zmeneného stavu vedomia. Keď sa to postupne naučí, tak sa do ňho nezbadane vryjú usmerňujúce tabule, aby sa nestratil za žiadnych okolností. To je potrebné preto, lebo sa môže stať, že „stratí svoju orientáciu“, veď vnútorný svet je aspoň tak veľký a v ňom jestvujúce cestovanie aspoň také vzrušujúce, ako vo vonkajšom svete. Rozšírené vedomie v sebe zahrňa naše vlastné vnútorné schopnosti a takto sa stvorí možnosť harmónie života. Určité typy krajných zážitkov zmeneného stavu vedomia je možné nazvať mystickým (magickým). Vnútorný vývoj je neprestajný aj keď vonku je už telo unavené, bezradné, zviazané.

Zmenený stav vedomia je dôležitým nástrojom vnútorného vývoja ako aj kreatívnej práci vykonávaných vo vonkajšom svete. Jeho aplikovanie zlepšuje zdravotný stav, pomáha spracovať emocionálne problémy a aj duchovne rozširuje náš život.