Šesť energetických úrovní vo vzájomných vzťahoch

Prvá úroveň

Predpokladajme, že musíte komunikovať s človekom, ktorý vám je nepríjemný, ktorý vás rozčuľuje. On neurobil nič zlé, ale vaše energetické štruktúry sú navzájom výrazne protichodné. Niekto to cíti viac, iný menej. V tomto prípade samotná prítomnosť tohto človeka s protichodnou energetickou štruktúrou je pre vás objektívne traumatizujúcim faktorom. Úplne normálne je aj obmedziť spoluprácu s týmto človekom na minimum. Ak to nie je možné (ak ste napríklad v jednej cele), situácia sa začne zhoršovať. Vzájomná nepriazeň narastá a každý z vás sám seba čoraz častejšie nachytá, že si želá fyzicky toho druhého zlikvidovať. Je jasné, že od želania do vyplnenia existuje vzdialenosť, ale samotný tento pocit – túžba zničiť všetko, čo prekáža – pozná každý. Spomeňte si na dopravné zápchy, k tomu ešte meškáte, alebo pomaly postupujúci rad – jedným slovom prosto fyzická nenávisť ku všetkému, čo vás nepustí. A vzdialenosť medzi želaním a uskutočnením nie je tak veľká: skúsenosť nútenej izolácie ukazuje, že tzv. „vysokokultúrni” ľudia ju prejdú za niekoľko mesiacov a rozhodnú sa svojho „spoluväzňa” zabiť. Na tejto úrovni človek nemá iné východisko. Alebo vražda, alebo samovražda. V reálnom živote k tomu dochádza pomerne zriedkavo. Obyčajne sa vzťahy dostávajú na druhú úroveň.

Druhá úroveň

Na tejto úrovni sa každý snaží podrobiť si svojho oponenta, aby ho „vytvoril” na svoj obraz. v tomto prípade nie je možné prerobiť energetickú štruktúru človeka, možné je ju len zničiť. A tu je pravdivý cieľ „komunikovania” – práve zničenie jeho energetickej štruktúry, jeho osobnostných kvalít. Tento proces je sprevádzaný „vycucávaním” špeciálneho druhu energie z oponenta, čo dáva pocit takmer fyzického uspokojenia. Situácia sa stáva vyriešenou: keďže silnejší môže využiť druhého na svoju vlastnú „stravu”, môže kontakt s ním dokonca vyhľadávať. No akokoľvek by „vychovávateľ” utvrdzoval seba aj druhých v tom, že jeho cieľom je prevychovať druhého, urobiť ho lepším, v skutočnosti na tejto úrovni on prosto dostáva uspokojenie a energiu zo zničenia niektorých energetických štruktúr toho druhého. Ak je jeho snaha korunovaná úspechom a jemu sa podarilo „prevychovať” druhého, teda podrobiť ho svojej energetickej štruktúre, namiesto pocitu uspokojenia pocíti len rozčarovanie a nepriazeň. Nemá už čo ničiť, nemá odkiaľ dostávať energiu a koexistencia s týmto človekom stráca zmysel. V oblasti ľudských vzťahov sa táto úroveň najvýraznejšie prejavuje v partnerských, manželských, príbuzenských a pracovných vzťahoch so sadomasochistickým odtieňom. Existujú dokonca ľudia, ktorí pociťujú uspokojenie z ničenia svojej vlastnej energetickej štruktúry (napr. rola profesionálnej obete, sluhu, otroka, podriadeného, skrytá nenávisť alebo agresivita). Ale pointa je v tom, že existujú určité mechanizmy, ktoré dovoľujú človeku obnoviť zničené energetické elementy. Ak posmech, poníženie a bolesť vás neprinútili vzdať sa a úplne nezničili to energetické centrum, ktoré zabezpečuje vašu existenciu na tejto úrovni, potom sa energetické štruktúry obnovujú. Každý pozná, ako sa mení človek po prasknutí sadomasochistických vzťahov s partnerom, príbuznými, alebo zmenil prácu (šéfa, kolegov). No stáva sa aj, že ani jeden z partnerov nedokáže podrobiť druhého priamo, teda potlačiť ho vôľou, použijúc svoju silu. Potom koexistencia prechádza na tretiu úroveň.

Tretia úroveň

Je to úroveň moci. Tu je hlavné vytvoriť štruktúru vzťahov, v ktorej je jeden šéf a druhý podriadený. Na dosiahnutie tohto cieľa sa využívajú rôzne mechanizmy: vedomosti, informácie, lesť, klamstvo, status a pod., ale výsledok je vždy rovnaký. V osobnosti druhého človeka, v jeho energetickej štruktúre, sa formuje obraz, váš „odraz”, ktorý stále vo väčšom stupni preberá kontrolu nad týmto človekom. .A to vám dáva pocit rozšírenia vlastného „Ja”, vzrast moci a miery svojej existencie, čo sa stáva natoľko príjemným, že vám to umožňuje zmieriť sa s faktom existovania toho človeka vedľa vás. Na druhej strane väčšina ľudí má tak bezforemné a protichodné „Ja”, že sa ho ľahko zriekajú a dávajú prednosť slúžiť hocikomu, kto ich oslobodí od záťaže prijímania riešení. Ale zapamätajte si: snaha o moc a snaha podrobiť sa moci druhého vychádzajú z toho istého prameňa – z labilnosti vlastného „Ja”. Ak má človek sformované ozajstné „Ja”, teda určitá energetická štruktúra, schopná stáleho a nezávislého existovania, vtedy už nemôže dostávať energiu tejto úrovne, lepšie povedané nepotrebuje ju. Pre tohto človeka je moc vždy bremeno, a ak ju aj použije, nikdy od toho necíti potešenie. teda možnosti spolupráce ľudí na tejto úrovni závisia od ich „nedokonalosti”. Vzájomné vzťahy na úrovni moci to takmer vždy neukončené a labilné. Ak váš partner uznáva vašu prevahu v niečom jednom, okamžite požaduje uznať jeho prevahu v iných otázkach. Samozrejme sa môžete dohodnúť na spoločných pravidlách, ale to nedá úplné uspokojenie ani vám, ani vášmu partnerovi. To znamená, že sa vaše vzťahy začnú skôr či neskôr zhoršovať až ku konečnému rozchodu plus nepríjemné spomienky. Jediné konštruktívne východisko je prechod na vyššiu úroveň vzťahov.

Štvrtá úroveň

Štvrtá úroveň sa stáva hlavnou, ak vám a vášmu „spoluväzňovi” sa podarí nájsť spoločný bod uplatnenia síl, spoločnú úlohu, riešenie ktorej je veľmi dôležité pre vás oboch. Napríklad ste sa ocitli v ťažkej životnej situácii a jeden bez druhého sa z nej nedostanete. V týchto podmienkach všetko, čo nás rozdeľuje, odchádza na druhú koľaj a vy začínate fungovať ako jeden celok. Jeden z vás môže byť oveľa slabší, ale snaha oboch v rovnakej miere je nevyhnutná. Ak je cieľ životne dôležitý pre oboch, vtedy ak každý vloží všetko, čo má, znamená to, že všetci vložili rovnako. Je to rovnosť vo vyššom zmysle slova, keď je snaha každého nevyhnutná na dosiahnutie konečného cieľa a nerovnosť síl vôbec nemá význam. Tu nie je nevyhnutnosť rozkazovať a podrobovať sa, a už vôbec nie „stravovať sa” energiou toho druhého alebo ničiť ho. Nachádzať takéto spoločné ciele je v našom živote čím ďalej, tým ťažšie.

Piata úroveň

Piata úroveň vzájomných vzťahov je prítomná v našom živote iba v prekrútenej a veľmi obkliesnenej forme. Jej podstata je v nachádzaní nejakej spoločnej osnovy, idey atď., ktorá je súčasťou každého z nás a ktorá je väčšia než vy. Kedysi to bola láska k bohu, teraz sa tento pocit neobyčajne zjednodušil. Tak či onak, ono to funguje. Predstavte si, že ste vášnivý fanúšik, človek, pre ktorého úspechy a prehry milovaného tímu alebo klubu znamenajú viac, ako udalosti v osobnom živote. Ak zistíte, že druhý človek, ktorého nenávidíte, je fanúšikom vášho obľúbeného tímu, váš vzťah k nemu sa môže radikálne zmeniť k lepšiemu. Tie city, ktoré prechovávate k svojmu tímu, prejdú na toho človeka a všetky vaše problémy sa vyriešia sami. Keďže je táto úroveň v našom živote veľmi pokrivená, aj láska na tejto úrovni má odvrátenú stranu – nenávisť. Ak fandíte svojmu futbalovému klubu, fanúšikovia iných klubov sa javia ako vaši od princípu zarytí nepriatelia. Ak ste patriot vašej krajiny, tak každý, kto si myslí, že jeho krajina je lepšia, než vaša, podlieha okamžitému morálnemu a ešte lepšie fyzickému zničeniu. Takže naša láska sa zakladá na nenávisti. Vytrhávame z reality nejaký jeden kúsok a máme radi to iba v protiklade so všetkými ostatnými kúskami. V základe všetkých vojen a väčšiny zločinov stojí práve vaša „láska”. Religiózny fanatizmus je pohodlnou formou na prejavenie takej lásky. Pritom láska veriacich k svojmu bohu (lepšie povedané ten cit, ktorý oni nazývajú láskou) môže byť úprimná a silná. Existuje ale neveľká výnimka z tohto pravidla. Ak sa muž a žena navzájom ľúbia, nezačínajú nenávidieť všetkých ostatných mužov a ženy. Naopak, ich vzťah k druhým sa obyčajne mení k lepšiemu. Skutočne v základe tohto citu leží nemnohé reálne, čo ešte ostalo v našom živote. Láska v jej sexuálnom prejave sa od základu javí ako spojenie s vyššou podstatou – s ľudským rodom, s jeho biologickou stránkou. Druhý človek je pre nás stelesnením síl samotného rodu a ak sa nám podarí udržať sa na tejto úrovni, tak naše city nemajú protiklad. Ale to sa nepodarí takmer nikomu. Človek začína prežívať buď žiarlivosť, alebo ľahostajnosť, alebo závislosť. Podstata je veľmi jednoduchá. – ak sa cit lásky nasmeruje na nedokonalý objekt (alebo ak je vnímanie vášho objektu nesprávne), vždy sa mení na svoj protiklad. A nenávisť, to je vždy želanie ničenia, teda návrat na druhú úroveň vzájomných vzťahov. To sú nám všetkým známe spory, škandály, konflikty, fyzické a psychické násilie, vraždy. Človeku s jeho psychologickou negramotnosťou a emocionálnou nedokonalosťou je veľmi ťažké dlhodobo sa udržať na tejto úrovni. Človek sa nachádza v neustálom konflikte so sebou samým a preto aj seba nemiluje. Schopnosť tohto citu je stratená a v súčasnej spoločnosti nežiadaná. А preto nemôžeme dlhodobo a stabilne komunikovať na tejto úrovni. A dostávame sa do začarovaného kruhu. Nemôžeme zničiť tohto človeka. Zákony, strach, morálka, a pod. nám to nedovoľujú. Nemôžeme ho donekonečna používať na svoje energetické „stravovanie”. Nemôžeme si úplne podrobiť človeka. Nemôžeme zjednotiť úsilie na dosiahnutie skutočného cieľa, lebo jednoducho nevieme, čo je skutočný cieľ. A my nemôžeme pocítiť jeho časticu vyššej podstaty, ktorá žije vnútri neho, pretože ju necítime u seba. V konečnom dôsledku sa naša komunikácia s druhými ľuďmi takmer vždy mení na bohapusté nezmyselné rituály a ceremónie (napr. spoločenské zvyky, svadba, vládne ceremónie, náboženské obrady, teda forma zbavená obsahu).

Šiesta úroveň

Pravda, je ešte šiesta úroveň, ale je dostupná nemnohým a na veľmi krátky čas. Keď sa na ňu dostávame, všetko sa mení a svet okolo nás sa stáva jediným obrazom, z ktorého sa nedá nič vybrať a do ktorého sa nedá nič doplniť. My sami sme časťou tohto obrazu a toto nám dáva pocit neopísateľnej moci a dokonalosti. Na tejto úrovni nepriazeň k druhému človeku jednoducho nemôže existovať. Keď sa nachádzame v tomto stave, energetická štruktúra nášho tela sa mení tak, že sme v harmónii so všetkými stvoreniami nášho sveta. Ľudia to cítia a je im príjemné byť pri vás, byť vo vašej prítomnosti. To nie je láska, to je želanie nachádzať sa vo vašom poli, pocítiť cez vás tú celistvosť sveta, ktorú pociťujete vy. Pochopiteľne na tejto úrovni nie sú žiadne problémy vo vzájomných vzťahoch s ľuďmi.

A tak sme prebádali šesť úrovní vzájomných vzťahov s ľuďmi. Každá úroveň má svoje ohraničenia a svoju silu. A každý človek si sám vyberá úroveň svojej komunikácie.

MUDr. Vladimír Savčenko

http://www.2012rok.sk/

na hranici vedy a mystiky

Rozšírené vedomie – tvorivá predstava

Keď oddychujeme, funkcia nášho tela sa postupne spomaľuje, sa zharmonizuje a aj náš stav vedomia sa premení. Toto zažívame do istej mieri všetci denne aspoň dvakrát: keď zaspíme a keď sa zobudíme. Vtedy sa zmení aj fungovanie nášho vedomia, z bdelej, aktívnej koncentrácie do smeru voľnejšieho, pasívneho stavu, ktorý je často spestrený prúdením rôznych obrazov. Nakoniec sa bdelosť úplne zredukuje a my usneme, dostaneme sa do neuvedomelosti.

Avšak nie je nutné, aby paralelne s uvoľnením fyzického tela aj z bdelosti ubudlo v smere spánku. Je možné sa naučiť, že kým sa funkcie nášho tela viacmenej spomalia k odpočinku, aby sa nače vedomie paralelne s týmto sa neunášalo do polospánkového stavu. Ked nenecháme našu pozornosť aby sa zúžilo na jeden bod, s kludnou, čistou hlavou prežijeme stav relaxácie.

Viacerí to opisujú tak, že ich vedomie sa rozšírí. Veci neposudzujú, ale potichu sledujú. Ich emócie, vzruchy sa ukludnia, myšlienky prestanú utekať a na určitý čas sú schopní jednoducho len odpočívať. Toto nazývame meditatívnym stavom vedomia.

Problémy sa začínajú tam, že neuznáme rovnako dôležitým obidva funkcie mozgových hemisfér. Moderná spoločnosť uprednostňuje hodnoty dominantnej hemisféry, čiže rozum, logiku, intelekt, vedu a objektivitu. Menej hodnotným pokladá umenie, subjektívne priblíženie a obrazové zmýšlanie. Avšak aj biologicky máme nárok na vyvážené fungovanie týchto dvoch hemisfér.

Náš život má schopnosť harmonicky fungovať, keď používame svoje obidve nohy, čiže obidva typy uznáme rovnako dôležitými.

Nevyrovnanosť má nespočetných znakov na individuálnej aj spoločenskej úrovni. Mnoho ľudí ochorie z tohto objektívneho, technicky stále zdokonalujúceho sveta, z ktorej sa stráca práve spiritus a pravosť. Iní sa stanú depresívnym, nevidia zmysel svojho života, vegetujú vyhoretým emociálnym bezradostným životom a pod.

Čo toto prechodne rozviaže, resp. uvolní sú drogy, ktoré prinesú, odovzdajú ilúziu radosti a keď sa vplyv vyparí, sklamanie je ešte väčšie.

Spoločensky „prijaté drogy“ dnes pravidelne používa viac miliónov ľudí. Ich nazývajú alkoholikmi. Od alkoholu tvrdšie narkotiká ešte rýchlejšie zruinujú človeka, emocionálne aj mentálne.

Majú za potrebu prejsť do iného stavu bytia(zakrivene vnímaného, pocitovo lepšieho), lebo v skutočnosti jednoducho nenachádzajú cestu, nepoznajú spôsoby, akoby bolo možné priniesť do rovnováhy rozpoltenosť fungovania dvoch mozgových hemisfér. Takisto sú cestu stratení tí, ktorí sa stavia pod mimoriadne stimulácie zmyslových orgánov, ako rytmické zvuky a svetelné efekty. To sa napr. deje na diskotéke. Vplyv je ten istý. Mechanicky vyrobiť taký mozgový stav (vedomia), v ktorom sa nedá rozmýšlať, len pocitovo sa oddať pôsobeniu vibrácií. Bohužial za to platíme príliž vysokú cenu. Tieto stavy regulovala každá kultúra veľmi prísne, a dovolila len vo výnimočných spoločenských situáciách, v dobe veľkých slávností.

Tvorivá predstava

Medzi najdôležitejšie nástrahy ktoré nás dotýkajú v spoločenských mierkach patrí aj strata tvorivej (vlastnej) predstavy a strata rozvahy.

Čím viacej času strávime tupo pred TV, čím menej „snívame“, tým viacej odumiera tá naša schopnosť, aby sme sa vo svojom bdelom čistom vedomí so samovoľným pohybom našej duševnej sily vysnívali a uskutočnili opravdivé ciele. Nie je ľahké ich rozpoznať, ešte ťažšie uskutočniť, ale ked to neurobíme, náš život sa vykolají, všetko ostatné sa stane len náhradou. Vytvorenú predstavu iných ešte dokážeme na filmovej plátne obdivovať, ale keď sa na nás predstavy valia denne cez viac hodín z rôznych obrazoviek, pomaly stratíme „to svoje“. Už nevieme skutočne určiť, čo je dobré a čo je zlé pre nás samotných. Naša duša sa stane neistou a úzkostlivou. Úzkosť najjednoduchšie rozpúšťajú omamné látky, t.j. „narkotiká“. A kruh sa uzavrie.

Zmenený stav vedomia

Tým že človek zostane bdelý a učí sa deň čo deň bdelému uvoľneniu pravidelným praktizovaním, dovolí si, dá sebe možnosť na to , aby sa prirodzenou cestou dostal do zmeneného stavu vedomia. Keď sa to postupne naučí, tak sa do ňho nezbadane vryjú usmerňujúce tabule, aby sa nestratil za žiadnych okolností. To je potrebné preto, lebo sa môže stať, že „stratí svoju orientáciu“, veď vnútorný svet je aspoň tak veľký a v ňom jestvujúce cestovanie aspoň také vzrušujúce, ako vo vonkajšom svete. Rozšírené vedomie v sebe zahrňa naše vlastné vnútorné schopnosti a takto sa stvorí možnosť harmónie života. Určité typy krajných zážitkov zmeneného stavu vedomia je možné nazvať mystickým (magickým). Vnútorný vývoj je neprestajný aj keď vonku je už telo unavené, bezradné, zviazané.

Zmenený stav vedomia je dôležitým nástrojom vnútorného vývoja ako aj kreatívnej práci vykonávaných vo vonkajšom svete. Jeho aplikovanie zlepšuje zdravotný stav, pomáha spracovať emocionálne problémy a aj duchovne rozširuje náš život.

Umenie byť iným, umenie byť samým sebou

Žijeme dnes v dobe vel'kých premien a transformácie. Konfrontácie "dobra a zla". Zamýšl'ame sa o našom bytí, či nebytí v týchto časoch a s tým súvisiaceho informačného nátlaku. Taká masívna "mozgomasáž, aká sa na nás valí z každej strany, televízie, novín, rozhlasu, smeruje len k zvýšeniu sledovanosti v mene l'udského strachu, a to od rána so večera. Katastrofy, vraždy, reklamy na liečivá, bankové produkty, kríza. Keď sa poddávame strachu, sme ľahko manipulovateľní. Strach je ťažká, hutná energia, ktorá nám bráni, aby sme robili, mysleli a cítili slobodne a v láske. 

Katastrofické vízie, ktoré nám podsúvajú, tí ktorí chcú zarobiť a odpútať pozornosť od smerovania k hodnotám návratu k rodine, spolupatričnosti, sa riadia heslom, že ľudstvo sa musí držať v permanentnom strachu. Nie sme ich majetok. Jediný majetok, ktorý sme dostali je ČAS, a je na nás, ako s ním naložíme. Je načase prestať sa báť. Strach nemá logiku, bojíme sa niečoho, čo nepoznáme a nevieme, ako to dopadne, a keď sa nič nestane, vyčítame si, že to bola hlúposť báť sa. Premárnili sme strachom drahocenný čas a energiu, ktoré sme mohli využiť na radostné chvíle. Je dôležité, aby sme robili veci, ktoré nám robia radosť. Všetko, čo prežívame sa zrodí najskôr v hlave, srdci, pocitoch, dáme tomu energiu a následne sa to podpíše na našom zdraví.

Ked' sa DALAJLÁMU pýtali, čo ho na ľudstve najviac prekvapuje odpovedal: l'udia- pretože najskôr obetujú zdravie, aby zarobili peniaze, potom obetujú peniaze, aby znovu získali zdravie, potom sa tak znepokojujú budúcnosťou, že nežijú ani v prítomnosti, potom žijú tak, akoby nemali nikdy zomrieť, potom zomrú bez toho, aby predtým žili. Keďže je pre nás zdravie najdôležitejšie je sedem pocitov, ktoré poškodzuje naše zdravie. Sú to závisť, nenávisť, krivda, zloba, l'útosť, strach, trápenie sa za iných. Ak podľahneme niektorému z týchto pocitov, stávame sa potravou pre chorobu a farmafirmy. Za to, že sa užívajú lieky v takom množstve nemôže pacient. Nenarodil sa, aby bral prášky. To ich len naučil medicinsko – farmaceutický komplex, sústredený na produkciu výkonu a zisku. V jeho záujme je liečenie chorôb, nie uzdravovanie ľudí. V príbalových letákoch boli kedysi liečebné účinky na 5 - 10 riadkov a nežiadúce na 2-3 riadky. Dnes je to naopak. Každý nový liek je stavaný tak, aby naň nadväzoval ďalší a na ten ďalší a tak ďalej, až máme plný šuflík liekov, ktoré nás už neliečia ale poškodzujú naše orgány.

Šancu na uzdravenie máme len vtedy, ak zodpovednost' za zdravie prevezmeme za seba. Teraz si bližšie pohovoríme o pocitoch, ktoré poškodzujú naše zdravie.

ZÁVISŤ je toxickou zákernou chorobou mysle. Ak sa porovnávame s inými, naša sebaúcta je týmto pozorovaním znížená, oslabená, my sa cítime v dôsledku zníženej sebaúcty dotknutí a závisť je odpoveďou na túto bolesť. Na úrovni energetického tela sa prejavuje blokmi energie, čo na úrovni fyzického tela pociťujeme, ako stiahnutý a nepríjemný pocit v oblasti brucha i srdca. Tu je potrebné sa prepólovať z polarity závisť na polaritu zdravej sebalásky a sebaúcty. Závisťou v nás rastie nespokojnosť a teda agresivita, keď niekto koho poznáme má, alebo získa niečo, čo my sami nemáme. Je to toxická zhutnená, sebadeštrukčná emócia. Závystlicvi preto trpia závažnými veľmi bolestivými chorobami.

NENÁVISŤ je hlboká emócia vyjadrujúca zaujatosť a nepriateľstvo. Spája sa s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť. Nenávisť nahlodáva dušu človeka, v dôsledku čoho človek vidí všetko okolo seba sivé, čierne, neradostné, ťažké a trpí. Dlhodobo nenávisťou naplnený človek, stráca životnú silu a jeho telo ochorie. Ochorenia srdca, respiračné ťažkosti, pálenie záhy, vysoký krvný tlak, tvorba bradavíc, pečeň, žlčník, pankrás môžu byť následkom pocitu nenávisti.

ĽÚTOSŤ mnoho ľudí ľutuje iných, seba, pričom to považuje za prejav citlivosti, láskavosti alebo podpory. Netušia, aká škodlivá ich ľútosť je. Ľudia si často ľútosť mýlia so súcitom. Ľutujeme z mysli Ega, súcitime zo srdca, čistým citom. Človek, ktorý iných ľutuje, to zvyčajne pokladá za ušľachtilý cit, a preto vôbec nechápe, prečo na jeho dobré činy a slová reagujú ľudia agresívne. Ľútostivý človek a ten čo sa ľutuje, často trpí onkologickými chorobami. Ten kto je plný ľútosti, či sebaľútosti nám berie energiu. Má často problém s pankrásom, žlčníkom alebo pečeňou, tiež slezinou. U žien sú to často tumory na maternici. Z psychosomatického pohľadu si takéto ženy nevedia v živote urobiť čas aj na seba a na vlastné potreby svojej ženskej podstaty. Miom je plač ženy, bolesť, ktorá nebola nikdy spracovaná. Tekutina v ciste, je symbolom nevyplakaných sÍz často z minulosti. Býva to aj následok citového zneužívania, ponižovania mužom a straty vlastnej sebaúcty.

KRIVDA je to bolestne vnímaná a prežívaná nespravodlivosť. Na krivdu sa nedá zvyknúť. Pocit krivdy je odpoveďou tela na potrebu sebaúcty. Na úrovni rodiny si môže celá pestovať pocit krivdy voči inej vlastnej rodine. Pocit krivdy poškodzuje zdravie aj v celej rodine kde sa krivda stala jej súčasťou. V dôsledku dlhodobého pocitu krivdy môže dôjsť k závažným onkologickým chorobám, ochoreniu obehového systému, infarktom, či poruchám činnosti srdca. Uvoľnením negatívneho pocitu krivdy, porozumením jeho príčin, odpustením a vnútorným precítením vďačnosti sa môže človek sám vyliečiť z tohto toxického pocitu. Človeku sa prestanú v živote objavovať l'udia, ktorí mu krivdili. Až ked' porozumie a príjme fakt, že si sám priťahuje do života tých, ktorí mu ubližujú, urážajú ho a prejavujú mu neúctu. Ľudia sa k nám správajú podl'a toho, aký máme vzťah k sebe. Preto skúste vnášať svetlo všade tam, kam prídete, buďte láskaví, nesťažuje si, pretože pamätajte si jednu vec, Boh vás tak miluje, že vám splní každé želanie, aj to, čoho sa najviac bojíte, pretože Ak budete negatívne myslieť privoláte nešťastie na všetkých vám blízkych okolo. Ale keď budete očakávať len niečo dobré, tak to príde a nechajte na Bohu čo má pre vás pripravené. Niet sa čoho báť, pretože je tu láska všeobjímajúca, všadeprítomná a všetko odpúšťajúca.

Modlitba DALAJLÁMU

„Nech sa stanem v každej dobe ochrancom tých, bez ochrany, vodcom pre tých, čo stratili cestu, loďou pre tých, čo plávajú cez oceány, mostom pre tých , ktorí prechádzajú rieky, úkrytom pre tých, čo sú v nebezpečí, lampou pre tých, čo nemajú svetlo, útočiskom pre tých, čo nemajú kde hlavu zložiť a sluhom všetkým, čo to potrebujú.“

Dalajláma o náboženstve

"Nezaujíma ma, aké náboženstvo vyznávaš, a či si zbožný alebo nie. Dôležité pre mňa je to, ako zaobchádzaš s rodinou a priateľmi, ako sa chováš v práci, v spoločnosti, pred svetom“

Pamätaj: vesmír je ozvenou tvojich skutkov a myšlienok

Zákon akcie a reakcie neplatí len vo fyzike. Týka sa tiež všetkých vzťahov- k ľuďom, zvieratám, rastlinám, svetu ... Ak sa chovám dobre, dostávam späť dobro. Ak sa chovám so zlým úmyslom, vráti sa mi zlo. Vždy budeš mať, čo praješ ostatným, byť šťastným nie je záležitosť osudu. Je to vec tvojej voľby.

Staraj sa o svoje myšlienky, lebo z nich sa stanú SLOV Á

Staraj sa o svoje slová, lebo z nich sa stanú SKUTKY

Staraj sa o svoje skutky, lebo z nich sa stanú ZVYKY

Staraj sa o svoje zvyky, lebo utvárajú tvoj CHARAKTER

Staraj sa o svoj charakter, lebo ten vytvára tvoj OSUD

A osud- to je ŽIVOT.

"NIE JE VYŠŠIEHO NÁBOŽENSTVA NEŽ JE PRAVDA“