objavenie vnútorného priestoru

    Je úplne skvelé, keď svoje vedomie naladíme na niečo, na nejaký cieľ a často používame toto zosilnenie, lebo myšlienky samovoľne nájdu cestu uskutočnenia. Pri realizácií tohto je celý priestor naplnený nadšením. Je to duševne povznesený stav, ktorý dokáže rozhýbať obrovské energie v človeku. Chcenie a uskutočnenie snov  utvárajú  túžbu, vášeň k schopnosti urobiť všetko možné, na čo iní neopovážia ani myslieť. Keď máš oduševnenie v sebe, všetko ide ľahko.

    
    Ľudský vývoj sa deje od narodenia Ja-vedomia. Avšak skutočná skúsenosť ducha sa začína keď sa duša narodí do fyzického tela. Takto sa vytvára reťazec inkarnácií na ceste poznania a uvedomenia. Je potrebné prežiť určité skúsenosti, aby sme sa mohli vyvíjať vo svojom vedomí. Naša osobnosť umožní, aby sme cez rôzne naše „ja“ mohli odpovedať na nás dotknúce podnety. V nás žijúce viaceré „ja“ stavy reagujú primerane podľa ich skúseností a miery vývoja.

     Takto sme naraz deti nášho otca a našej mamy so svojim detským ja, rodičia našich detí s rodičovským ja, súrodenci s bratským ja, priatelia, kolegyne s dospeláckym ja stavom.
    Každé naše ja trochu funguje ako oddelená osobnosť, preto je možné že v jednej situácií sa správame úplne dospeláckym spôsobom, so zodpovedným vedomím, v inej situácií detsky a naivne. Závisiac od toho, práve ktoré naše ja reaguje cez nás.

    Našim cieľom môže byť, aby sme spoznajúc a vypestujúc každé naše ja, vedome usmerňovali svoj život a zažili prítomný okamih.
      Hocijak prežívame teraz situácie, keď spoznáme možnosť vývoja v sebe, aj naše ja sa stane múdrejším, stane sa uvedomelejším. Táto cesta vývoja tvorí len obrysy úrovní pochopenia, na ktorých duše majú postúpiť cez prežitky ja-stavov. Treba si uvedomiť, že nie je možné nikoho zaškatuľkovať alebo posúdiť, lebo každý vývoj je individuálny, ušitý duši a týmto nevyhnutná časť Celku.