Ako dosiahnuť pokoj mysle?

Každému z nás niekedy napadnú myšlienky typu ako dosiahnuť pokoj mysle i osobnú rovnováhu, aký je zmysel života, a akú úlohu v ňom hráme my. Ako na tieto otázky odpovedá joga?

Joga má rozsiahly a ucelený systém cvičení, ktoré vedú k jednému cieľu. Niekto tento cieľ nazýva hľadanie svojho stredu, niekto objavenie svojej podstaty, vedomia vlastného JA a stotožnenie sa s ním -  opisy sú rôzne. Ide však o jedno – pracovať s našim vedomím a dospieť k poznaniu o sebe samom.

Toto poznávanie je však možné realizovať iba cez ukľudnenú myseľ – čitta vrtti nirodha – teda stav, keď došlo k vyhasnutiu pohybov mysle. A keďže jogová filozofia má mystický základ v hinduizme, ktoré pracuje s konceptom reinkarnácie, jogín vykladá tento stav ako oslobodenie sa z kolobehov znovuzrodení – teda samádhi.

Prozaicky povedané joga je hľadanie šťastia, pravdy, a objavenie zmyslu nášho života. Človek vtedy sedí v úplnom pokoji bez akýchkoľvek  myšlienok a  vnútorne sa cíti šťastný, uvoľnený a odovzdaný momentálnemu okamihu. Myšlienky tento stav často spontánne narušia, no i tieto záblesky jasu v temnom tuneli rozháranej mysle znamenajú mnoho.

Na ceste objavovania svojho JA pomocou techník jogy môžeme prichádzať na to, že nie všetko, čo je v našom vnútri, je krásne. Môžeme o sebe zistiť i nemilé skutočnosti – to už je sila poznania. Tieto nelichotivé zistenia sú spravidla výsledkom práce nášho ega, ktoré je zmesou všetkého možného – našich túžob, prianí, i spomienok. Ego je tvorené troma psychickými zložkami,  kvalitami prírody – tzv. gunami. Sú to akési motivačné faktory pravdy, ktoré pôsobia na nás a naše ego v rôznej miere a ovplyvňujú to, ako sa cítime, ako konáme, na čo myslíme, po čom túžime, dokonca i ako sa obliekame.

Tri hybné sily vesmíru i nášho ega

Celý vesmír, i ľudia sú kombináciou týchto troch zložiek v rôznom pomere. Guny sú tri – RADŽAS, TAMAS a SATTVA. Radžas sa prejavuje túžbami, chcením, dynamikou. Je to princíp neustáleho hľadania niečoho lepšieho – a to najmä extrovertnou formou, teda hľadanie šťastia vonku. My všetci sme ovládaní radžasom, pretože myšlienky rušia kľud našej mysle. Pokoj mysle je zas sattvický – sattva znamená jas, kľud, pokoj, rovnováha. A do tretice tu máme tamas, ktorý označuje statickosť, lenivosť, ťažkopádnosť. Spolu s radžasom prestavuje brzdu nášho vývoja i poznania vlastnej podstaty.

Sattva je bezmyšlienkový stav mysle. Preto ak prežívame sattvický stav  mysle, znamená to, že môžeme zažiť pravé JA, keď na nás nepôsobia ostatné dve zložky nášho ega – teda sa nám podarilo utlmiť negatívny vplyv radžasu i tamasu. Príkladmi sattvického vplyvu sú jasná, pokojná, chápajúca myseľ  a kľudné, sebaisté, trpezlivé, pravdivé konanie. A to nám môže sprostredkovať iba vyššia časť našej mysle – tzv. buddhi , ktoré nám pomáha  prísť i na to, ako naplniť zmysel nášho života.

Ako dosiahnuť  pokoj mysle

Stav vnútorného pokoja a objavenia svojho stredu môžeme dosiahnuť  harmonizáciou všetkých troch gún tak, aby sattva bola najdominantnejšia. Tento stav niekto vníma ako rozpúšťanie pôsobenia ega, niekto ako zastavenie pohybov   mysle, ktorá je egom ovládaná.  Akýkoľvek  typ výkladu si zvolíme, jedno je jasné.  Dosiahnuť  sattvický stav mysle vôbec nie je  ľahké,  pretože naše ego prifarbené radžasom i tamasom nám kladie mnoho prekážok.  Podsúva nám myšlienky typu: „Ešte potrebujem dosiahnuť xyz a budem spokojný.  Nedokážem to. Nič nestíham. Viac nezvládnem.  Je mi jedno, čo bude.“

A tu sa dostávame k tomu, čo je prekážkou na ceste jogy,  teda kľudu našej mysle.

Je to najmä RADŽAS, ktorý predstavuje túžbu po majetku, sebauplatnení, i pôžitkoch.  Aj keď aj vplyv tamasu je značný, je to práve radžas, ktorý ovláda dnešný svet  – agresívne náboženstvá, márnivý spôsob života, prebytok, vyzývavé  obliekanie…  Konáme teda správne, ako  chceme utlmiť radžas, aby sme dosiahli pokoj mysle?

Nie. Vhodnejšie je nechať ho  prejaviť sa sattvickým spôsobom, teda HARMONIZOVAŤ ho. Radžas ako hybná sila je  dôležitá pre pokrok ľudstva i náš vlastný vývoj, bez neho by sme ostali  zacyklení bez možnosti pohnúť sa ďalej. Tamas je prekážkou, ktorú radžas ako  hybná sila môže odstrániť. Mal by sa ale prejavovať v pokojnej, miernej  forme, a nie dychtivým chcením a neustálym súťažením.

Cesta k osobnej rovnováhe a pokojnej mysli je teda cesta  harmonizovania radžasu, tamasu i posilnenia sattvy. Pritom sattvické môže  byť nielen myslenie a konanie, ale aj strava, ktorú jeme a miesta, ktoré  navštevujeme. Nemá význam tu rozoberať princípy sattvickej (t.j.  vegetariánskej) stravy, to je iný príbeh. Dôležité je vedieť, že existujú  cvičenia, ktorými je možné čistý a pokojný stav mysle dosiahnuť. Patria  sem tieto:

1.       SEBAPOZOROVANIE – začať by sme  mali trénovaním úlohy pozorovateľa pri všetkom, čo robíme. Jednak pozorujeme  odozvy v našom tele počas cvičenia jogy, jednak môžeme pozorovať pocity  počas bežných činností dňa – čo robíme, na čo myslíme, čo hovoríme. Pri tomto  pozorovaní sa snažíme NEHODNOTIŤ, iba nezaujato pozorovať. Pokračovať by sme  mali pozorovaním vplyvov gún na sebe. V rámci tohto pozorovania sa snažíme rozlíšiť, aký vplyv majú na nás jednotlivé hybné sily – aký pocit v nás  vyvolávajú a pozorovať tento pocit.  Pozorovať a nehodnotiť znamená naučiť udržovať si odstup od myšlienok, aby sa do mysle vošla predstava pozorovania.  Ak  myšlienky IBA pozorujeme a nestotožňujeme sa s nimi, utlmujeme radžas  vo svojej dynamickej podstate a vedieme ho k sattvickému stavu.

2.      SEBAUVEDOMENIE – zvýšenie sebauvedomenia si je dôležitým  krokom cesty odpútania sa od ega. Je blízko sebapozorovania, avšak nepozorujeme  seba samých v prítomnosti, ale retrospektívne si vybavujeme minulé   udalosti – snažíme sa uvedomiť si svoje pocity v priebehu dňa, ktorý práve  skončil. Týmto cvičením jednak posilňujeme pamäťové mechanizmy, a jednak  sa učíme rozumieť sami sebe.

3.      MEDITÁCIA – Podstata  meditácie spočíva v postupnom upokojení a utíšení mysle a dosiahnutí takého  stavu, kde presiahneme „premýšľajúcu“ myseľ a ocitneme sa v stave hlbokej  relaxácie a uvedomenia. Existuje mnoho typov a foriem meditácií (meditácia  na dych, zvuk, časť tela, mantru, nejaký duchovný objekt, božstvo atď.). Počas nej  sa snažíme kultivovať schopnosť mysle nevšímať si mentálne procesy,  a taktiež spracovať obsah podvedomia. Meditácia je na samom konci  osemdielnej cesty jogy podľa Patandžaliho (prvého kodifikátora jogy), a vedie  nás priamo k bezmyšlienkovému stavu.

4.      MANTRA JOGA – veľmi dobrým pomocným cvičením môže byť recitovanie mantier. Mantry sú  špecifickým typom zvukovej vibrácie, ktoré rytmickým opakovaním ľahko pútajú  pozornosť, a majú silný účinok na našu psychiku. Mantier je mnoho, a každá má nejaký  účinok. Zaujímavými  mantrami sú napríklad  tie, ktoré sa buď vzťahujú k božstvám reprezentujúcim kvality, ktoré  chceme dosiahnuť, alebo majú čistiaci účinok na našu myseľ. Je  potreba sa vyhnúť mechanickému opakovaniu mantier, a recitovať ich  dostatočne dlho (niekoľko desiatok minút denne v rámci niekoľkých
týždňov).

K tomu, aby sme mohli reálne zažiť pocit kľudu, spomalenia  a zaznamenať akúsi vnútornú premenu (stať sa citlivejšími, vnímavejšími, vyrovnanejšími), je potreba mnoho cvičiť a neúnavne na sebe pracovať. Je  to cesta sebadisciplíny i sebazaprenia radžastického ega, i prekonania  lenivosti tamasu.  Ak sa nám však podarí  objaviť a osvojiť si sattvický stav bytia  natoľko, že to nebudú iba záblesky vnútorného pokoja a ticha počas chvíľ meditácie, ale bude to stav nám vlastný, bude naše konanie sprevádzať správne  vnímanie a ostré rozlišovanie. A už žiadne otázky alebo odpovede  nebudú pre nás problém.

Zdroj: http://www.2012rok.sk/